veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;
veštkyňa -e -kýň ž.;
veštecký príd.;
veštecky prísl.;
veštectvo -a s.
veštecky prísl.
veštecký príd. predpovedajúci, prorokujúci budúcnosť; charakteristický pre veštca, ako u veštca: výpovede v-é (Hviezd.); v-é videnia (Piš.); v-á predvídavosť; Vešteckým okom do hlbín hľadí. (Sládk.) Mal zas jednu zo svojich vešteckých chvíľ (Hor.) keď veštil. Hovoril hlbokým vešteckým hlasom: vidím prichodiť deň, keď vysoká šľachta zmizne z povrchu zeme. (Jégé); mať v-ého ducha schopnosť predvídať;
veštectvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) veštenie, predpovedanie, prorokovanie budúcich udalostí: Kráľovná nebola zasvätená do veštectva. (Fig.) Syn verný prírody, veštectva v duchu nosiac zárody, nevedome prorokuje. (Sládk.)
2. zastar. veštba, proroctvo, predpoveď: V tomto sú mne povesti naozaj neomylnými veštectvami. (Dobš.)