veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;
veštkyňa -e -kýň ž.;
veštecký príd.;
veštecky prísl.;
veštectvo -a s.
veštec -tca pl. N -tci m.
veštec kto predpovedá bez odborného základu • prorok: ľudoví veštci, proroci • hádač: hádač budúcnosti • kniž.: proféta • profét: starozákonní proféti • prognostik (kto sa zaoberá podmienenou predpoveďou možnej budúcnosti na základe vedeckého poznania) • jasnovidec (kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti)
veštec, -tca, mn. č. -tci m. kto veští, „predvída“ budúce veci a udalosti, kto prorokuje: pohanskí v-i; chaldejský v. (Hviezd.); Natrafil tak, že mohol platiť za veštca. (Záb.);
pren. arch. hlásateľ, učiteľ, buditeľ: oduševnení veštci národa, Kollár i Čelakovský, Mácha i Koubek (Vlč.);
veštkyňa, -ne, -kýň o veštica, -e, -tíc ž.
1. žena, ktorá veští, pro rokuje: delfská veštkyňa Pýtia v starovekých Delfách;
2. zastar. v predstavách poverčivých ľudí ľudová lekárka, vedomkyňa; bosorka, čarodejnica: To bolo múdra žena, veštica. (Dobš.) Katra Pastráčka, veštica z dediny, ich nabastvila, aby sa prezvedeli, komu ovce dobre doja, a za svätojánskej noci aby mu ukradli nádobu, čo v nej mlieko ohrieva, a hneď budú mať mlieka ako vody. (Ondr.) Veštice im srdce vypili. (Kuk.)
veštec [-ec, -čec] m kto veští, predpovedá, prorokuje budúce veci: wescowe z ptačyho pohledu, wescowe z ptačyho spjwanj, wescowe z pohledu po obetnjch howad - osrdj a wescy skrze los čjtagjce pozwanj (KoB 1666); anyž mame se utikaty k wessticam, k wesstcum aneb ginim dábelsstym nadobam, gak mnozy y podnes practicugy (COB 17. st); komu se nema poluhowati? Ditkam, drabelnjkum gakowj gsau wesstci, čarodegnjci a strigi (LKa 1736); abys sa od nich warowal podle wsseg možnosti: Wessčec, falessny prisažnik y swatokradežnik (GV 1755) P. atpn Wesstiecz (v Žiline 1558); Martyna Westcze (v Žiline 1561 ŽK); -ica [-ti-, -ci-] ž: Wassy mylostjch ljst sem wyrozumel, yak my pyssete, y ze bj ste mely neyakowu lotrkynu wessczjczu wezeny Wassem (VIESKA 1563); v Tiressiho dome pred dwema roki bola gedna wessticza z Powaza (s. l. 1695); (zosnulý) w swem suženj trpezliwj bil, marnich bohuw nehledal, wesstice, hadačkj, žehnačky nepohledawal (KT 1753); nachazegy se rozlične wesstice, lekarky, prelewačky mozsku a gine dablem a čertem obsedle nastroge (EK 18. st); -ký [-ti-] príd predpovedajúci, prorokujúci budúcnosť: w kterích pithonický (:hadačský:) aneb weštický duch bude (BN 1790); veštčí príd veštecký: když Kasandra dcera wesstčj krále Pryama zwedela, že Parys bratr gegj kralownau Helenu sobe za manželku pogal, žalostiwjmj hlasy vpela (HI 18. st); -tvo [-ti-, -í] s vykonávanie veštenia, práca veštca: wešťeňú odewzdáním, a modlárum, a wšem lhárum časť gegích buďe w gezere horícém; toto slúge bohíňstwj, wešťictwj (BN 1790)