veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;
veľmožský príd.: v. rod
veľmož -ža pl. N -ži m.
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
veľmož p. šľachtic 1
veľmož, -a, mn. č. -i m.
1. príslušník vysokej šľachty, magnát: uhorský v. (Kal.); paláce v-ov (Fig.);
2. mocný, vplyvný, bohatý človek, mocnár: agrárni, pozemkoví v-i; priemyselní v-i (Jil.);
veľmožka, -y, -žiek ž. zried. (Škult.);
veľmožský príd.: v. rod Vršovcov