veľkodušný príd. kt. sa vyznačuje veľkosťou ducha, veľkorysý, šľachetný; svedčiaci o tom: v. človek; v. čin, v-é gesto;
veľkodušne prísl.;
veľkodušnosť -i ž.
veľkodušnosť -ti ž.
veľkodušný (zastar. i velikodušný) príd. veľkoryso ušľachtilý, šľachetný, veľkomyseľný, nie malicherný: vedomie, aký som veľkodušný, keď také už spolovice stratené dievča zachránim pre slušný rodinný život (Jégé); Na stole leží papieorvý peniaz, veľkodušný dar otcov. (Al.) Dobre. Budem veľkodušný. Nechám ti ho. (Kráľ.); velikodušná modlitba (Vaj.);
veľkodušne prísl.: v. sa k niekomu správať, v. niečo odpustiť;
veľkodušnosť, -ti ž. veľkorysosť, šľachetnosť, veľkomyseľnosť: v. víťaza (Šolt.); Z presvedčenia ma musíš uznať za dobrovoľníka, nie z veľkodušnosti. (Kuk.)
veľkodušnosť ž veľkorysosť, šľachetnosť, veľkomyseľnosť: magnanimitas: welkomyslnosť, welkodusnost (PD 18. st)