veľkňaz -a m. kňaz najvyššej hodnosti (v niekt. náb.): židovskí, pohanskí v-i
veľkňaz -za pl. N -zi m.
velekňaz p. veľkňaz
veľkňaz (zastar. i velekňaz, zried. i veľkokňaz), -a, mn. č. -i m. kňaz najvyššej hodnosti (napr. u židov al. pohanov); kresťanský bisku al. vyšší cirkevný hodnostár: Jediný boh Jehova, ktorého pravé meno zapadne do hrobu s posledným veľkňazom. (Jégé) Chodba je plná obrazov, podobizní samých pápežov a iných veľkňazov. (Vans.) Predstúpi pred veľkňaza v Ríme. (Hor.); velekňazi, proroci (Hviezd.);
veľkňazský (zastar. i velekňazský, zried. i veľkokňazský) príd.: v. úrad; velekňazský stolec (Hviezd.); Mal veľkokňazskú erudíciu. (Vaj.)
veľkokňaz p. veľkňaz
veľkokňazský p. veľkňaz