veď
I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať; počul som to, v. každý iba o tom hovorí
II. čast.
1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť; v. som si to myslel; v. sa hádam neurazil
2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!
lebo veď spoj. priraďovacia
veď čast.
predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)
2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'
3. p. ale 1
už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!
2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu
3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť
4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!
5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!
6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3
veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak
2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak
3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
I. spoj. priraď. má vysvetľovací až príčinný význam; často v spojeniach a veď, lebo veď, veď i, veď aj: Dokonalosť sa nikde nenájde, veď ľudia sme krehké nádoby. (Kuk.) Prestaň, veď ti to ani nesvedčí. (Stod.) Liečil Jolanku na zapálenie pľúc. A veď ho ani nemala. (Jégé) Čosi ho vraj vyhnalo od nich, a veď potom sa i priznal, že ustavičné pretriasanie istej záplatky. (Fig.) Tá neumývala riad ráno, lebo veď aj na druhé ráno budú z neho kávu piť. (Taj.)
1. Zdôrazňuje platnosť výpovede a pobáda prijímateľa k súhlasu, predsa, však: Ja som nie opitý — veď sa nekrbáľam! (Kuk.) Veď sú azda nie pohani, aby sa z tvojho nešťastia smiali. (Kuk.) Veď mám s tebou trápenia — ani noci, ani dňa. (Ondr.) Veď som si to myslel!
2. zdôraznené i veďže uvádza a zdôrazňuje výzvu, rozkaz; predsa, nuž, aleže: Mama, no veď neplačte! (Tat.) Veďže počkajte ešte chvíľočku, no! (Mor.) Nechala ťa? Veď sa priznaj! (Tat.)
3. vyjadruje možnosť, neistotu; azda, však: Veď sa len rátaš i ty medzi nás? (Kuk.) Snáď je veľmi múdry. Veď uvidíme. (Vaj.)
4. vyjadruje al. zosilňuje prisviedčanie, súhlas, dáva sa ňou kladná odpoveď na otázku, výzvu, veru, iste (často v spojeniach veď áno, veď hej, veď tak ap.): Čože by sa náhlil? — Veď. (Švant.) No, už sa stalo. Darmo je! Veď stalo — veď stalo! (Kuk.) Čítajte, komu je (písmo). Veď — veď. (Kuk.) Veď hej, i ja si tak myslím. (Taj.) Nuž veď hej. (Urbk.) Veď áno. (Podj.) Ošípanú predáš. Veď hej. (Kuk.)
veď I. spoj prir má vysvetľujúci až príčinný význam: tu sa nicz nebogme, ved ge to pana Podmaniczkeho ta dolina Sucha (s. l. 1576 E); dag pokog, myly brachu, wed gesste Katra nespy (V. ČEPČÍN 1659); ya newyem, cžo bude z tou mogou tetkou, wed sa ona tak wadyewa w piwniczy (KRUPINA 1716) II. čast 1. zdôrazňuje platnosť výpovede a pobáda prijímateľa k súhlasu; predsa, však: len ty, sestricka, dag niekomu, vet ge to dobre, predobre (SUČANY 1670); nebogte sa, pite, wed was ga odprewadim; swak, wet nam do penazj chiba sto zlaty (BYTČA 1746); ( 1773); wed wuon nebude taki člowek, aby ti on dal trowit pengaze (KRUPINA 18. st) 2. uvádza a zdôrazňuje výzvu, rozkaz; predsa, nuž, aleže: ty starý kuoň! Wed pjtag tyukmony (MKH 1799) 3. vyj. neistotu, možnosť; azda: wy pristante, wet was Pan Buh preto neopusty (MARTIN 1731); wed nas už tu asnád wssetkjch chceš pobyt? (D. JASENO 1732)