vchod m
1. miesto, kadiaľ sa niekam vchádza: (Antonín) wchod kamenim založil (VP 1764); wčeli, ktere kwitim sseligakim ssetky strani klata sweho obkladagj, abi zadne žiwočatko pristupu ku nim nemelo, take ag gestli wchod wetssj gest, zalepugu (PR 18. st)
2. vchádzanie, vstúpenie, vstup: pány z pola se nawraczeicze wydely, že brána gest wytyáhnuta a wchod do zámku se gim zbranuge (PeP 1770); králuw spokogny do mesta wchod (PT 1778); Pán nech opatruge wchod twúg y wychod twúg (BlR 18. st)
3. začiatok, úvod: wchod (:prystup:) (KoA 17. st); uwidíme tíchto swatích otcuw prawdu míti, kdiž k článku na článek, s prosbi na prosbu, každú dostatečne wikladagíc, kráčati budeme w nasledugících rečách. Delí ale sa na sedem takowích proséb mimo wchodu anebožto počátku swého (BN 1790); introit anebožto wchod do mše (BN 1796)
4. anat krčok maternice: položenj a spogenj kostj, ssirokost gegj we wchodě, tak y we wýchodě a hlubokost skrýsse komory potřebné gest bábám vměti; když celau komoru spolu složenau zwnjtř powažugeme, dělj se ona na wchod skrysse aneb prázdnost a na wýchod; wchod komory držj se za to mjsto, které gest z zadu od pahrbku křjžowé kosti (ZK 1778); -ný príd vstupný: intrabilis: wchodny; fauces macelli portus, valis: do tychto wchodná cesta; intratae sylvae: wchodne lese (!) (KS 1763)