Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vazal -a m.

1. hist. šľachtic užívajúci lénne právo

2. publ. pejor. politicky al. hospodársky závislý človek, štát ap.;

vazalský príd.: v. pomer; v. štát;

vazalsky prísl.;

vazalstvo -a s.

vazalstvo -va s.

vazal -a m. (vazalka -y ž.) ‹f < stredl < kelt›

1. hist. práv. kto mal udelené léno, man, lénnik: v-i rímskeho cisára

2. pejor., často publ. osoba, inštitúcia, najmä štát, od niekoho závislá, prinútená k poslušnosti;

vazalský príd.: v-á poslušnosť; v. štát satelitný;

vazalsky prísl.;

vazalstvo -a s. vazalská poddanosť

vazal, -a, mn. č. -i m.

1. hist. šľachtic, ktorý za feudalizmu užíval léno, lénnik;

2. často pejor. politicky závislý človek al. štát: imperialisti a ich vazali;

vazalský príd.: v-é štáty, v. pomer, v-á závislosť;

vazalsky prísl.: v. závislý štát;

vazalstvo, -a str.

1. hist. vazalský pomer, vzťah;

2. často pejor. podriadenosť, závislosť, područie