vatra -y -tier ž. veľký oheň (rozložený) v prírode: naklásť, zapáliť v-u, partizánske v-y; v-y zvrchovanosti na výročie vyhlásenia zvrchovanosti;
vatrový príd.;
vatrička -y -čiek ž. zdrob.;
vatrisko -a -rísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
vatra -ry vatier ž.
vatra -y ž. ‹rum› veľký oheň (rozložený) v prírode: naklásť, zapáliť v-u;
vatrový príd.: v-á komora
oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheň • plameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečky • vatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatru • hovor. táborák (táborový oheň) • požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar
2. p. horúčava 2, horúčka 1 3. p. lesk 3
vatra p. oheň 1
vatra, -y, -tier ž. voľne v prírode urobený oheň väčších rozmerov: pastierska v.; naklásť, zapáliť v-u; Rozložiť naprostred trávnika zbojnícku vatru. (Fr. Kráľ); pren. v. rodoľubstva (Škult.) nadšenie;
vatrička, -y, -čiek ž. zdrob.;
vatrisko1, -a, -trísk str. i ž. zvel.
vatra ž voľne v prírode urobený oheň vačších rozmerov: gako widime, když do ohňiweg watry wody nalegeme, hňet se hrmot stawa (GK 1779); P. atpn Martinus Vatra (v Pezinku 1763)