Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj subst

var -u m. pohyb tekutiny vyvolaný varením, varenie: uviesť vodu do v-u; nechať (kávu) prejsť v-om nechať zovrieť; fyz. teplota v-u;

pren. kniž. intenzívna činnosť: myšlienkový v.

byť vo v-e rozohňovať sa; dostať niekoho do v-u podráždiť; rozohniť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
var ‑u L ‑e m.; varový

var varu L vare m.

var. ‹l› odb. skr. pre varietu (lat. varietas), odrodu, uvádzaná za druhovým menom

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosťprácarobota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov robotyzamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanieprax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska praxaktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivitadielo: pokračovať v dielekniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod strojabeh: zabezpečiť beh podnikuprevádzka: uviesť elektráreň do prevádzkypráca: práca nôhfunkcia: dobrá funkcia obličiekpohyb: uviesť motor do pohybu


horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2


var1 1. p. činnosť 1 2. p. horúčava 2


var2 p. vari 1, 2, možno 2, pravdepodobne 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vara, -y, zried. i var3, -e ž. i. var3, -u p. -e m. expr. horúčosť, spara, horúci pot ap.: Oblievala ma vara a na čelo mi vyrazil studený pot. (Mor.) Vara mi šla na čelo. (Taj.) Mara nevydržala, bežala. Var ju chytala idúcu po zamrznutej ceste. (Taj.) Cítila, že ju var obišiel. (Kuk.) Tu ho prešlo horúcim varom, keď pomyslel, že ho ani nebozkala. (Jégé)


vari i var2, pís. i var’ časť.

1. vyjadruje neistotu, možnosť; možno, azda, hádam, snáď: teraz vari prvý raz vidím otca smiať sa. (Al.) Ja som tam už nebola vari päť rokov. (Urb.) Milá je tá pieseňani var milšej niet. (Horal) Čo sa var’ nazdávaš, že si tu budem pupok opekať? (Chrob.);

v opytovacích vetách i variže: Variže tá má driek hrubý? (Taj.) Variže ju už aj v službe mali tak radi? (Taj.)

2. v spojení s pripúšťacou spojkou čo zosilňuje prípustku: On sa poddá všetkému, a čo by vari orať šli na ňom. (Taj.)


var2 i var’ p. vari

vari, var čast vyj. neistotu, možnosť, možno, hádam: w tom tenže valach takoweho barana, ktereho swedek maczal, z ruku mu witrhol mluwicze z hnewom; ey wed som ho wari neukradol (S. PRAVNO 1742)


var m množstvo uvarené naraz, várka: Vašeg Milosti snamo zinim, ted posilam zase geden var piva, ale s malim osohom (H. ŠTUBŇA 1572); skrz piwowarčuw takto gest dokonano, aby každy piwowarčy od každeho waru pul zlateho platil (ŠTÍTNIK 1610); aby se každy trety den war pywa zwaril (BYTČA 1657); aby od každeho varu, počitujice od svateho Michala po 48 penezi dolu kladli (TISOVEC 1691); widal waruw piwa sweho na podanstwo okolko desat waruw pres rok (JASENICA 1704); za ten obchod ma od mestečka z každeho waru geden sudek piwa (S. ĽUPČA 1707); geden war na probu waril, (pivovarník) welmi specialne piwo nawaril (LUČIVNÁ 1751)


var p. vari


varský p. var

War War Wár Wár
vára
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) vára
G (bez) váry
D (k) váre
A (vidím) váru
L (o) váre
I (s) várou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) váry
G (bez) vár
D (k) váram
A (vidím) váry
L (o) várach
I (s) várami

var
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) var
G (bez) varu
D (k) varu
A (vidím) var
L (o) vare
I (s) varom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vary
G (bez) varov
D (k) varom
A (vidím) vary
L (o) varoch
I (s) varmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

podľa ich bodov varu selon leurs points d'ébullition
podľa ich bodu varu selon leur point d'ébullition
s nízkou teplotou varu à point d'ébullition bas
tepla v bode varu chaleur au point d'ébullition
topenia a bod varu de fusion et point d'ébullition
v bode varu nesmie au point d'ébullition ne

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu