Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vštepiť dok.

1. štepením (význ. 1) vložiť, zaštepiť: v. vrúbeľ do kmeňa

2. vtlačiť do pamäti, upevniť (v pamäti): v. deťom úctu k starším

v. si niečo do pamäti zapamätať si;

nedok. vštepovať

// vštepiť sa vtlačiť sa do pamäti, upevniť sa (v pamäti): udalosť sa mu v-la do pamäti;

nedok. vštepovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vštepovať ‑uje ‑ujú nedok.; vštepovať sa

vštepovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok.


vštepovať sa -puje sa -pujú sa -puj sa! -poval sa -pujúc sa -pujúci sa -povanie sa nedok.

učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1


učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národavzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávaťvyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpirantazaúčaťzaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remeslazastaráv. školovať: školovanie žiakov

2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniunavykaťprivykaťzvykaťpriúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadokvštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

p. aj cvičiť 2

3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovaťbyť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

4. p. hlásať


vštepovať p. učiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vštepiť, -í, -ia dok. (čo do čoho) vštepením vpraviť niekam, zaštepiť: v. vrúbeľ do stromu; pren. Matka vštepila mu do srdca cit zbožný (Hviezd.) vložila, vtlačila. Príroda všetpila túto vlastnosť ľuďom (Jil.) dala, obdarila ich

v. si niečo do pamäti dobre si zapamätať; v. si niečo do srdca uchovať si v srdci;

nedok. vštepovať, -uje, -ujú

vštepiť [všte-, vští-] dk
1. čo zaštepiť niečo: insero: wsstepugi, oliwu do kmenu wjnneho wsstipiti (WU 1750); ratolesti yablone do fikoweho stromu wsstepiss (NN 18. st)
2. komu čo obdarovať niekoho niečím: (Bože) do meho srdce wsstyp cnosti wsseligake (PoP 1723); rodičum do srdca gegich wsstepil Buch milost proty ditkam swym (PP 1734);
x. pren mi geducz geho swate telo (Kristovo) mi wsstiepenij byli w Krysta pana (BAg 1585) prijatí, začlenení; starost wssem matkam od prirozenj gest wsstipena (SP 1696) je vrodená; vštepovať ndk
1. k 1: drewosstep w sade sadj stromy a wsstepuge sstepne prutky do pnjkow (OP 1685); insero: wsstepugem (AS 1728); inoculo: wsstepugi (CL 1771)
2. k 2: cžtwrté prikázanj dýtkam a lidu pylne pamet wsstépug (BK 1581); propago: wsstipugem (AP 1769); vštepiť sa dk kam vstúpiť, začleniť sa niekam: kterikolwek mlinar do czechu tohoto wsstipity bi se nechtel (TRSTENÁ 1759); Martinus Sultz, chtegjce se za poctiweho mistra wsstipiti (CA 1776)


vštepovať [vešti-] ndk zaštepiť: ingenero: plodjm, wesstjpugem (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu