všemocný príd. všemohúci: v. vladár; v. cit;
všemocne prísl.;
všemocnosť -i ž.
všemocnosť -ti ž.
všemocný príd. majúci všetku moc, schopný všetko vykonať, všemohúci: Rozhorčil sa všemocný kráľ. (Fig.); v. Perún (Hor.);
všemocne prís. zried.: Myšlienka jediná kraľuje všemocne (Kuk.) neobmedzene;
všemocnosť, -ti ž. všemohúcnosť (Hviezd.)