všemocný príd. všemohúci: v. vladár; v. cit;
všemocne prísl.;
všemocnosť -i ž.
všemocný -ná -né príd.
všemocný p. všemohúci
všemohúci ktorý môže všetko, ktorý má všetku moc • všemocný: všemohúca bytosť, všemocný vladár
všemocný príd. majúci všetku moc, schopný všetko vykonať, všemohúci: Rozhorčil sa všemocný kráľ. (Fig.); v. Perún (Hor.);
všemocne prís. zried.: Myšlienka jediná kraľuje všemocne (Kuk.) neobmedzene;
všemocnosť, -ti ž. všemohúcnosť (Hviezd.)
všemocný príd majúci všetku moc, schopný všetko vykonať: srdcem wolagme k Otcy, Bohu wssemocnému (CC 1655); pre čo wsemocný ženu ze zeme spúsobiť odeprel? (BE 1794); -osť ž všemohúcnosť: Buh zbrogu swe wssemocnosti gich (pustovníkov) obhaguge (VP 1764)