však
I. spoj. priraď. vyj.
1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram
2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane; v. mi ty prídeš!
2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!
pritom však spoj. priraďovacia
však spoj. priraďovacia i čast.
ovsisko ↗ ovsenisko *ovšem ↗ správ. pravda, však, áno, ale
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?
veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak
2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak
3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
šak p. však
všakáno, pís. i však áno čast. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa čiarkou od výpovede, za ktorou stojí), však, všakver, všakže, pravda: Každý prináša nejaké obete, všakáno? (Karv.)
I. spoj. (stojí obyč. za prvým prízvučným slovom) spája vetné členy a vety odporovacieho významu (= ale): Povedal, že my by sme iba peniaze chceli, ináče sme však nikde nie na pomoci. (Jégé)
1. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa čiarkou, ak stojí za výpoveďou; neoddeľuje sa čiarkou, ak stojí pred výpoveďou), pravda, všakže: Števko, prišla som ťa hore vodou hrabľami hľadať, však sa nehneváš? (Kal.) Maličký počká, kým otec pretočí víno, však? (Žáry)
2. uvádza hlavnú vetu, v ktorej sa tvrdí niečo isté, samozrejmé (= veď): Čakala som ťa, však prídeš, ja som to vedela. (Ráz.) Však keď sme dosiaľ blúdili, zablúďme aj ďalej. (Heč.) Však to má čas. (Laz.)
čak p. však
však I. spoj priraď 1. vyj. odporovací vzťah, ale: (wul) owse orat musy, kun wssak owez požere (BV 1652); Uherská krajina, pre tebe smrt skúsim, však jsem vinen neni a podstupit musim (ASL 1687); zlodeg ge, kdo dluch tagi, aneb nechce plaťit, aneb když može, wssak zlostne oddaluge wratit; welika wec gest twog žiwot, wssak ho snadno stratiss (GV 1755); verum: ale, wssak (KS 1763); Buh sýce dlauho vhowjwa, ale wssak tým težssjmi pokutámi potom tresce (PD 18. st) 2. vyj. vysvetľovací vzťah, veď: Martynowy, Sstephanowy a Marte statek poruczam, wssak ze tak, aby se ony meczy sebu uprawaly (ŽILINA 16. st); i však svet nic neví, jen klamať (ASL 1676); zachlopeg druhj raz, wssak len nekdo bude wnutrj (TRENČÍN 1780); po chvíli však budem tu (BR 1785) II. čast nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku; veď: (Jan Jiskra Petrowi K.) wssak wiess, ze gsu oni (služobníci) w drzenie mem (ŠARIŠ 1455); wssak uwidi, yakowa gest robota (TRNAVA 1549); wssak ya chcem kazdemu dostj vczynjtj (ŠÁŠOV 1577); však z božského požehnání mám ja z mej práci každodennej tolik na vychování (ASL 1677); wssak kdykolwek položym penize, podlužnj budu (NECPALY 1683)