Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst orient un

vrch -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.; v. torty ozdobený šľahačkou; v. šiat časť od pása hore; driek;

vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;

vršok -ška m.

1. zdrob. k 3

2. vrchovec: v. borovice

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vŕšok, vršok ‑ška, vŕštek ‑a m.

vŕšok vŕška pl. N vŕšky, vŕštek -ka pl. N -ky m. zdrob.

kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopcevyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadomvŕšokvŕštekkopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopčekpahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský)návršie: na návrší stojí zámokúvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka)vyvýšenisko (Figuli)chopok: chopok zarastený materinou dúškouhrb (Ondrejov)zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie snehkniž. chlm (Jesenská)

2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3


vŕšok, vŕštek p. kopec 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrch1, -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kope, vyššia hora: vysoký v., strmý, príkry, neprístupný v.; pásmo, reťaz v-ov; hrebene v-ov; vystupovať na v., zostupovať z v-u; Tam v pozadí ten vrch sa volá Ďumbier. (Fr. Kráľ)

2. stúpajúci terén, svah, úboč, breh, kopec: ísť, kráčať hore (dolu) v-om; Hre vrchom voda nepotečie. (Jégé)

3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: v. kníh (Tat.); Okolo garbiarne nakopili sa vrchy dubovej kôry. (Al.) Na poliach sme videli nasypané vrchy pšenice. (Tat.)

4. geogr. v názvoch vrchov a pohorí: Ostrý v.; Hnilecké v-y; Slánske v-y, novšie Slanské pohorie; Tríbečské v-y, novšie Tríbeč;

5. len v mn. č. vrchy horská osada v niektorých krajoch (napr. na Kysuciach); lazy, kopanice: bývať, osadiť sa na (vo) v-och; obyvateľ v-ov;

vrchový1 príd. zried.: v-é školy (Jil.) na vrchoch, na lazoch;

vŕšok1, -šku/-ška i vŕštek1, -a m. zdrob.;

vršisko, -a, -šísk str. i m. zvel.


vŕšok1 p. vrch1

vŕšok2, -šku/-ška m. vrchná, horná časť niečoho, vrch: Tupým úderom noža odklepol vŕšok vajca. (Zel.) Vŕšky papriky sa i so stopkami skroja. (Vans.); v. topánky zvršok; v. šiat časť od pása hore; v. stromu vrcholec, vrchovec

vrch m
1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kopec, hora: zlatna bana pod welkim wrchom ležj (s. l. 1554); Ondrey Kluczik pod prisahu powedel, ze Hradnania slobodne uziwaly hori a wrchi nad Ruozorj (HRADNÁ 1583); do wrchu behat newelmj snadno býwa (BV 1652); Zeme ma hory, wrchy, lesy, pole (OP 1685); mons: hora, wrch (KS 1763); valasy pod wrchom owcze a kozy pasou (BYTČA 1779); slunce swe paprsslky na wrssjch hornjch ukázalo (HI 18. st)
2. miera váhová: zo mlynov aby se muka merala, teda gedon wrch aby se nameral (TURIEC 1610); acervatim: wrchowate, wrchem (KS 1763); od bledeg nemocy, wezmi try wrchy rozmarinu (LR7 18. st)
3. horná, vrchná časť niečoho; vrchol, vrcholec: item dwa pohary v wrchu pozlatite (ZVOLEN 1597); druhy pohar menssy wrchom pozlatitym (TRENČÍN 1646); z nižneg strany stogy hruba gedla o trech wrchoch (ORAVA 1665); wrch na zdi (ASl 1740); culmen: wrch krowu na dome (KS 1763) strecha, hrebeň strechy; vortex: wrch hlawy (AP 1769) záhlavie; (stromčekom) wrchi se neporušené nechagj (HRANOVNICA 18. st); pren najvyšší stupeň: gaký gest wrch stawenj nasseho duchownjho?; kopeg w sebe grunt ponjženostj a tak až k wrchu lásky prigdess (MPS 1777); wrchi pychi twogeg dolu zrazyss (GK 1779)
4. dospelosť: dewecžki dwe, aby do wrchu dochowali (L. TRNOVEC 1571); (synovia) kdyby do wrchu dorostly a k rozumu prissli (P. ĽUPČA 1618); Dora czeri dochowawssi k wrchu, wdala za dobrich lidi (ŽIAR n. H. 1636)
5. med brucho: lekarstwj proti neduhu žaludka, pri bolenj wrchu (KoB 1666); -ový príd k 1: zeznawame, že wrchowe zeme sial (Matej) a užiwal (PLEVNÍK 1734); gsu wssak mezi tyma zemgamy y wrchowe (P. BYSTRICA 1770); luky wrchowe raz se kosia, podolne dwa razi (STUPNÉ 1770); vŕšok [-ok, -ek], vŕštek [-tek, -ček], vrchček dem
1. k 1: pres yarek, pres wrssteky niže Matega Czmarky (DETVA 1686); (svedok) hore na wrssek wichazal (KRUPINA 1691); statek napagat honily (pastieri) pres ten wrsstek; widel swedek, když Pantak Iano Barwiera dolu wrsskom sotil (BYTČA 1721; 1746); collis: wrssek (WU 1750); colliculus: wrchček; clivulus: maly wrssček (KS 1763); monticulus: wrssok (PD 18. st)
2. k 3: wezmi rozmarinu trj wrssky (RTA 1679)
3. k 4: sagitta vitis: wrssek rýwy (DQ 1629); wrssky chmelowe (HL 17. st); alembicum: wrssek nadobi (KS 1763); cacumen: werch, wrssek (ML 1779); kdy prhlawa sema dostawa, obtrhag z neg wrsski (PL 1787)


vŕšok p. vrch

vŕšok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) vŕšok
G (bez) vŕška
D (k) vŕšku
A (vidím) vŕšok
L (o) vŕšku
I (s) vŕškom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vŕšky
G (bez) vŕškov
D (k) vŕškom
A (vidím) vŕšky
L (o) vŕškoch
I (s) vŕškami
Malabársky vŕšok ⟨hindčina⟩

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum FARSKÝ VŔŠOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOLÍŇANY
Urbanonymum STRMÝ VŔŠOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZÁHORSKÁ BYSTRICA (BRATISLAVA)
Urbanonymum VŔŠOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
DOBRÁ NIVA; HORNÉ KOČKOVCE (PÚCHOV); POHORELÁ
Urbanonymum ZA VŔŠOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
POHORELÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

vŕšok, ktorého hrebeň sa promontoire, dont la crête s'

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu