vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby; v. pohľad
2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
vďačne prísl. k 1: v. pomôcť; v. pozrieť;
vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou
vďačný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)
2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť
vďačný pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o vďake • povďačný: bol som mu vďačný, povďačný za poskytnutú pomoc; budem vám vďačný, povďačný, keď ma na vec upozorníte • zaviazaný (vďačný a pociťujúci záväzok): rodičom bol nadosmrti zaviazaný • kniž. vďakyplný: vďakyplný pohľad, úsmev
zaviazaný ktorý cíti hlbokú vďaku al. záväzok odplatiť sa • vďačný • povďačný: je mu zaviazaný, vďačný za preukázané služby; bol povďačný za pomoc • povinný (čím; pociťujúci povinnosť): je mu povinný vysvetlením • zastar. povinovatý: sme povinovatí svojim predkom
1. (bezpredm. i komu, čomu za čo, zastar. i ku komu) pociťujú vďaku, uznanie al. záväzok poďakovať sa, odplatiť sa za preukázané dobro, povďačný: v-é deti; vie byť v.; byť niekomu v. za preukázané služby; Musíme byť vďační, že nám podávajú ruku. (Jes.) Andrej bol vďačný za vľúdnosť. (Ondr.) Jak milé to bolo zvieratko a jak vďačné stvorenie. (Fr. Kráľ) vďačné poslucháčstvo (Šolt.); v-é potomstvo (Urb.); Aký on, Kôrka, vďačný k nim dobrým slovom, tak oni k nemu vínom a jedlom. (Taj.)
2. prejavujúci, vyjadrujúci, naznačujúci vďačnosť, uznanie: v. úsmev, pohľad; venovať niekomu v-ú spomienku; Ženy obsýpajú rečníka vďačnými pohľadmi. (Heč.) Takú mu milú, vďačnú tvár ukázal. (Taj.)
3. zaručujúci, prinášajúci uspokojenie, potešenie, úžitok, úspech, vhodný: to je vďačná robota; v-á úloha; v masových organizáciách je v-é pole pôsobnosti možnosť úspešnej a prospešnej práce; vďačný materiál pre literárne zobrazenie (mráz); vďačná téma pre pozorovateľa slovenskej literatúry (Mráz);
vďačne prísl.
1. s vďakou, povďačne: v. na niekoho spomínať; Synovsky vďačne stískal som mu ruku. (Taj.) Pozrel na ňu vďačne, akoby sa jej chcel poďakovať. (Čaj.)
2. ochotne, rád, s radosťou: v. niečo urobiť; Vďačne by dal život za vlasť. (Tim.) Ten vás vďačne prijme. Len sa odvolajte na mňa. (Taj.) Radou vďačne pomohli kamaráti. (Taj.) (Veľmi) vďačne! zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie, replika na ďakovaciu formulu;
vďačnosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto je vďačný; vedomie zaviazanosti, pocit záväzku prejaviť uznanie, vďaku za preukázané dobro, vďaka, poďakovanie, zaviazanosť, povďačnosť: vyjadriť niekomu svoju v., urobiť niečo na znak v-i; Budem vám vďačnosťou zaviazaná na celý život. (Tomašč.); úsmev v-i (Zúb.); Prijmem s veľkou vďačnosťou. (Jégé)
vďačný príd 1. pociťujúci vďaku, uznanie, alebo záväzok poďakovať sa, odplatiť sa za preukázané dobro: budmež tedy my wdečnj, at On nam račy daty wečne požehnanj s Otcem swym y s angely w neby prebiwanj (CO 17. st); tomu sem welmi wdacna, ze Luzinskowga ta prisli (RADVAŇ n. H. 1714); za prigate dobrodiňi wdečnym sa ukazug (GV 1755); tento narod mne wdečnj gest (PT 1796) dobrotu tuto netoliko wdečnjm srdcem uznawagme, ale gemu (Bohu) take dekugme (CS 18. st) 2. prinášajúci uspokojenie, potešenie, úžitok, úspech: kdež werime, že ta pracza a sprawedliwost a sprawa nasse wssem bude wdeczna, Vašijm Milostijam listovne dekugem, ze ste mij velmij vdecznu vecz vczinili (TOPOĽČIANKY 1595); nowa wecz wdecznegssy od stareg milegssy sa nowoty vzdj biwa (BV 1652); smrt gest bjdnym wdecžna, bohatym nesmacžna (SiN 1678); velmi vdečny byl prichod nam vašej urozenej milosti (s. l. 17. st); te weci gedine w pamety swe zadrzugj, ktere wdečne gjm gsau (PT 1796); -e prísl 1. s vďakou, povďačne: wdeczne a z lasky na chram Pane, aby offerowalij (ŽILINA 1619); y podarunek možny ma wdečžne (nový majster) offerowaty (BREZNO 1701); grate: wďačňe, rád (KS 1763); gako sem y to predessle W. M. projectuvala, tak y wčil wdačne pristanem (UHROVEC 1765); prigal gsem službu tím wďačnég, čím tíchá má woda wíc brehi podmígala (BR 1785); nebo mu (volovi) welmi osožj, kdy se mu krm wdečne dáwa (PL 1787) 2. ochotne, rád, s radosťou: (poddaných) wdečne matka domu toho prigala (SKLABIŇA 1664); par kony a pol woza mu siroty zanechawagu wdačne (PUKANEC 1750); gratanter: wďačňe, radostňe, rád (KS 1763); žadna praca tesska sa newidy milujicim, wssecko nebespečenstwy wdačne sobe poklada (Káz 18. st); wykonally sy pracu wdečne a ochotne (KRUPINA 18. st); -osť ž vďaka: ponižene prosime yako oppatrnich panow a susedow nasích, že bi ste wdečnosť a lasku krestansku nam prokazati račili (HYBE 1603); a pltnykum take za praczy gegych wedle obyczege wdecznost vkazaty (ŽILINA 1646); prygala sem z wdačnosti lyst Wassy Milosti, w kterem my dawate odpowed (BIELSKO 1668); mug sin zustawa dlužen dwe sto zlaty, y to nech za wdečznost uznawa (KRUPINA 1682); na wirocžite pak slawnosty geden každy cechowny brater ma gity na offeru a swu wdecžnost proty kazatelowy swemu proukazaty (VELIČNÁ 1712); z mala malo chudobnemu udelug z wdečnosti (GV 1755); panu Selmecimu ze setku vdacnostu diakugem (ČADCA 1774); to mi ge za moge ustawania wdačznost (BYTČA 18. st)