včela -y včiel ž. úžitkový spoloč. hmyz produkujúci med a vosk, zool. Apis: chovať v-y, v. robotnica, poštípala ho v., bzučanie včiel, v-y sa roja;
včelí príd.: v. med; v-ia kráľovná; v-ia materská kašička;
včielka -y -lok, expr. včelička -y -čiek ž. zdrob.
● usilovný ako v. veľmi; pracuje ako v. usilovne, šikovne
včelí L -ľom -lia I -ľou -lie príd.
včela, -y, včiel ž. okrídlený živočích z triedy hmyzu, žijúci v spoločenstvách, v úľoch, produkujúci med a vosk;
zool. rod. blanokrídleho hmyzu (Apis); v. medonosná (Apis mellifica); lesné, divé, domáce včely, samotárske, spoločenské včely; včely-robotnice, včely-kŕmičky; strážne, plodiskové včely; roj včiel; rodina včiel; včely sa roja; V zakvitnutej lipe bzučia včely. (Vaj.); úľ, plný medonosných včiel (Karv.); Vyhrnuli sa večierkom mešťania sťa včely (Kuk.) vo veľkom množstve. Mamka boli pilná ako včela. (Vaj.) To je dievča ako včela (Tim.) usilovné. Taký je do práce ako včela (Al.) usilovný. Chodil ako včely, keď sa mienia rojiť: jedna von a miesto nej i tri dnu. (Kuk.) Za ním sa valí čierny pluk ako roj včiel. (Kal.) V hlave sa mu rozhučalo, sťaby sa včely boli v nej osadili. (Urb.) Hlava jej hučí ako úľ včiel. (Tim.) Lipne za ním ako včela za medom. (Fig.) Včely sa tešia kvetu, hospodár letu. (porek.);
včelí, -ia, -ie, 6. p. o včelom, 7. p. ž. včeľou príd.: v. roj, úľ, klát; v-ia čeľaď, v-ia matka, kráľovná, larva; v-ie žihadlo; v-ia matka, kráľovná, larva; v-ie žihadlo; v-ia pastva; v. med, vosk; v. bzukot; v-ia kašička potrava včelích kráľovien;
včielka, -y, -lok (star. i včielka, -y, -liek) i včelička, -y, čiek ž. zdrob. expr.
včelí p. včela