vývin -u m.
1. postupný rad zmien, ktoré vedú obyč. k dokonalejšej forme, vývoj, evolúcia: telesný, duševný v., politický, umelecký v.; v. života na Zemi; v. jazyka, spoločnosti; (ne)rovnomerný v.
2. odb. vyvíjanie (význ. 1): v. pary, plynov
● zaspať v. zaostať;
vývinový príd.: v-é tendencie, štádium;
vývinovo prísl.: v. zaostalý
vývin -nu m.
vývin proces, ktorý vedie obyč. k zložitejším a dokonalejším formám • vývoj: prirodzený vývin, vývoj; vývin, vývoj spoločnosti • evolúcia (postupná kvalitatívna zmena; op. revolúcia): biologická evolúcia
vývin, -u m.
1. postupný rad zmien smerujúci obyč. k zložitejšej a dokonalejšej forme; vývoj: v. ľudskej spoločnosti; spoločenský, politický, historický, kultúrny, literárny, umelecký v.; v. jazyka, v. hudby; v. organizmu, nerovnomerný v. kapitalizmu, v. robotníckeho hnutia; v. udalostí
● expr. zaspať v. pridržiavať sa zastaraných, starých zásad, zvykov ap.;
2. odb. vyvíjanie: prístroj na v. acetylénu;
vývinový príd.: v. proces, v. stupeň; v-á fáza, v-á etapa; v-é štádium;
vývinove/-o prísl.: v. daný