výstraha -y -rah ž. varovanie (význ. 1): vážna v., svetelná v.; pokarhanie s v-ou; na v-u ostatným
□ dávať v-u vystríhať;
výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;
výstražne prísl.
výstražný -ná -né príd.
odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladom • výstražný • varovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad
varovný upozorňujúci na nebezpečenstvo • výstražný: varovný signál, výstražná tabuľa • vystríhavý: vystríhavý hlas • nár. varovčivý (Figuli)
výstražný p. varovný
výstražný príd. dávajúci výstrahu, varovný: v. hlas, zvuk; v. nápis; v-é znamenie; v. pohľad; v. príklad; v. signál; v-á tabuľka;
výstražne prísl.: v. dvíhať prst; v. hovoriť
výstražný príd dávajúci výstrahu, varovný: cavendus: wyztrážny, warowny (KS 1763); periculi adminens: wýstražný (PD 18. st)