výsmech -u m. vysmiatie, vysmievanie: z jeho slov cítiť v.;
pren. to je v. ľudskosti to je neľudské
výsmech -chu m.
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
výsmech, u m. smiechom, posmechom a pod. vyjadrené znehodnotenie, opovrhnutie, ostrá kritika, zlomyseľnosť, škodoradosť ap.: Z jeho slov vyznieva výsmech. (Kuk.); opovržlivý v. (Jégé); pren. expr. Knižnica, ktorú dostali, je výsmechom knižnice (Min.) má krikľavé nedostatky;
výsmešok, -šku m. zdrob. expr.