výsluch -u m. súdny al. iný úr. úkon, pri kt. sa otázkami zisťujú isté skutočnosti: v. svedkov, podrobiť niekoho v-u
výsluch -chu pl. N -chy m.
výsluch zisťovanie skutočností kladením otázok: krížový výsluch, výsluch obžalovaného • vypočúvanie: vypočúvanie svedkov
vyšetrovanie objasňovanie činu zisťovaním podrobností al. sprievodných okolností: vyšetrovanie vraždy; vyšetrovanie podozrivých osôb • hovor. vyšetrovačka (Rázusová-Martáková) • admin. slang. šetrenie • výsluch • vypočúvanie (zisťovanie skutočností kladením otázok): krížový výsluch, vypočúvanie svedkov
výsluch, -u
1. vypočúvanie pri zisťovaní nejakých skutočností, obyč. pri súdnom al. úradnom konaní: v. svedkov, krížový v., v. obžalovaného;
2. zastar. vypočutie: Vošiel husár a oznámil príchod kapitána žiadajúceho výsluch. (Jégé)