výraz -u m.
1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: v. obdivu, úcty; umelecký, herecký v.
2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duš.) stavu: starecký v., v. strachu, radosti na tvári
3. vyjadrovací (jazykový) prostriedok: správny, výstižný v., odborný v., používať vulgárne v-y; matematický v. mat. úkon vyjadrený symbolmi
□ dať niečomu v. vyjadriť;
výrazový príd.: v. prostriedok;
výrazovo, výrazove prísl.: v. bohatý prejav;
výrazovosť -i ž.
výraz -zu pl. N -zy m.
frazeologizmus ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu a expresívnosťou • frazéma • frazeologická jednotka • fráza (frazeologizmus s vetnou a súvetnou stavbou) • frazeologický zvrat (frazeologizmus so slovesnou stavbou) • frazeologický výraz (frazeologizmus bez slovesa) • idiomatizmus • idióm (ustálené, obyč. doslovne nepreložiteľné slovné spojenie príznačné pre daný jazyk)
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrasti • znak: vyznamenanie ako znak úcty
2. p. vzhľad
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
výraz, -u m.
1. vyjadrenie citového al. myšlienkového stavu; vonkajší viditeľný al. počuteľný prejav vnútorného diania človeka: dať niečomu v.; Karol pozrel na Máriu s výrazom otázky. (Vaj.) Na tvári sa jej zjavil výraz strachu a zúfalstva. (Tim.) Krásne znázornil maliar výraz materinskej lásky. (Zúb.) Človek dal krásam výrazu. (Kul.) S výrazom obdivu zastal pred devou. (Vans.) Ako mám žiť, aby som svojej láske mohol dať výraz i skutkami. (Jégé);
psych. prejav psychických pochodov vonkajšími znakmi;
2. vonkajší vzhľad, charakteristické črty človeka vyjadrujúce jeho vnútorný stav: Jeho oči mali dobrý, nežný výraz. (Vans.) Nezabudol na výsmešný výraz v Žofinej tvári. (Kuk.) Takmer celkom šedivé vlasy dodávali mu starecký výraz. (Zúb.)
3. charakteristický prostriedok alebo spôsob jazykového vyjadrenia: odborný v.; vulgárny v. (Barč.); Našli sme tu istého úradníka, ktorý výrazy veľmi nepreberá. (Kuk.) Upotrebúval výrazy známe mu z kázní farárových. (Jégé) Bol to vtipkár, kvetnatý vo výrazoch a rád „korenil“ reč. (Jes-á);
gram. spojenie slov tvoriacich významovú jednotku: predložkový, spojkový v.;
4. mat. naznačený rad matematických úkonov
výraz m vyjadrenie: kratki to wiraz geho pohwali (SJ 18. st)