Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

výpad -u m.

1. náhly, prudký pohyb dopredu: v. v šerme

2. náhly útok (vojska): nečakaný v. jazdy

3. ostrý (slovný) útok, napadnutie (v tlači) ap.: v-y opozície;

výpadový príd.

1. k 1, 2: v-á noha; v-é stanovište

2. v-á cesta (diaľková) cesta vedúca radiálne z centra mesta von, výpadovka

výpad -du pl. N -dy m.

výpad, -u m.

1. náhly a rýchly pohyb dopredu, prudké vykročenie, vybehnutie ap.: Roztančil sa akýmsi divošským tancom, robiac päsťami pred seba prudké výpady. (Taj.);

šport. poloha tela v prostných cvičeniach, pri ktorej je jedna noha pokrčená a druhá napnutá;

2. náhly útok, náhle prepadnutie (vojenské ap.): Robili na Nemcov samé výpady. (Tat.) Viedenskí hrdinovia sa už smelili aj výpad z hradieb urobiť. (Kal.);

voj. miestny útok s obmedzeným cieľom, v staršom vojenstve každá útočná akcia z obľahnutej pevnosti;

3. slovný al. písomný útok, ostrá kritika, napadnutie niekoho al. niečoho, najmä v časopise: Celá kniha je výpadom proti rytierskym románom. (Fel.) Húčšava odbíjal narážky i otvorené výpady. (Jil.);

výpadový príd.: v-é stanovište, v. mostík; dopr. v-á cesta hlavná cesta, ktorou je mesto spojené so širším okolím; tel. v-á noha vo výpade predná pokrčená noha;

výpadove prísl. v. útočiť

výpad m
1. výbuch; vypuknutie: ona sama jest príčina najtrúchlivešího tohto vípadu (BR 1785); eruptio: wýpad (PD 18. st)
2. vystúpenie:
L. v. čreva vylúčenie stolice: sylenj stolice, wýpad (TiS 1788)
3. (morský) príboj: minuit aestus: more wypad (LD 18. st)