výpad -u m.
1. náhly, prudký pohyb dopredu: v. v šerme
2. náhly útok (vojska): nečakaný v. jazdy
3. ostrý (slovný) útok, napadnutie (v tlači) ap.: v-y opozície;
výpadový príd.
1. k 1, 2: v-á noha; v-é stanovište
2. v-á cesta (diaľková) cesta vedúca radiálne z centra mesta von, výpadovka
výpad -du pl. N -dy m.
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
výpad p. útok 1, 2
výpad, -u m.
1. náhly a rýchly pohyb dopredu, prudké vykročenie, vybehnutie ap.: Roztančil sa akýmsi divošským tancom, robiac päsťami pred seba prudké výpady. (Taj.);
šport. poloha tela v prostných cvičeniach, pri ktorej je jedna noha pokrčená a druhá napnutá;
2. náhly útok, náhle prepadnutie (vojenské ap.): Robili na Nemcov samé výpady. (Tat.) Viedenskí hrdinovia sa už smelili aj výpad z hradieb urobiť. (Kal.);
voj. miestny útok s obmedzeným cieľom, v staršom vojenstve každá útočná akcia z obľahnutej pevnosti;
3. slovný al. písomný útok, ostrá kritika, napadnutie niekoho al. niečoho, najmä v časopise: Celá kniha je výpadom proti rytierskym románom. (Fel.) Húčšava odbíjal narážky i otvorené výpady. (Jil.);
výpadový príd.: v-é stanovište, v. mostík; dopr. v-á cesta hlavná cesta, ktorou je mesto spojené so širším okolím; tel. v-á noha vo výpade predná pokrčená noha;
výpadove prísl. v. útočiť
výpad m 1. výbuch; vypuknutie: ona sama jest príčina najtrúchlivešího tohto vípadu (BR 1785); eruptio: wýpad (PD 18. st) 2. vystúpenie: L. v. čreva vylúčenie stolice: sylenj stolice, wýpad (TiS 1788) 3. (morský) príboj: minuit aestus: more wypad (LD 18. st)