výlučne čast. obmedzuje, zužuje platnosť výrazu, iba, len: vychovávala ho v. matka
výlučne čast.
iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo
2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený
3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2
výlučne 1. porov. výlučný 1, výhradný 2. p. iba 2
výlučný príd.
1. patriaci len jednej osobe al. skupine, výhradný: Ste výlučným majiteľom celého majetku. (Stod.); v-é právo;
2. kniž. niečím sa odlišujúci od niečoho, zvláštny, exkluzívny: v. zážitok (Jil.);
výlučne prísl. výhradne: Chlapca vychovávala výlučne matka. (Taj.);
výlučnosť, -ti ž. kniž. vlastnosť al. stav niečoho al. niekoho výlučného, exkluzívnosť