výcvik -u m. získavanie zručnosti, zdokonaľovanie cvikom: vojenský v., odborný v., plavecký v., podrobiť sa v-u, absolvovať v.;
výcvikový príd.: v. tábor
výcvik -ku pl. N -ky m.
výcvik činnosť na získanie, upevnenie zručnosti, vedomostí, schopností: plavecký, horolezecký výcvik, podrobiť sa výcviku • cvičenie: vojenské cvičenie, rečnícke cvičenie • drezúra (prísny výcvik zvierat, expr. ľudí) • pejor. dril (bezduchý výcvik)
výcvik, -u m. získanie nejakej telesnej al. duševnej zručnosti cvikom, cvičenie v niečom, vycvičenie: rečový v., v. duševných síl, telesný v.; v. čaty, v. vojska, vojenský v.; šport. plavecký, lyžiarsky, horolezecký v.;
výcvikový príd. slúžiaci na výcvik: vojenský v. priestor miesto, kde sa vojsko cvičí a zdokonaľuje vo vojenskom umení; v. tábor, v-é stredisko