východ -u m.
1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska
2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.
3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca
4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.; (smerom) na v. od mesta východne
5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy
6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;
východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový; žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;
východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom; v-é pobrežie; v. vietor od východu; v-é Slovensko, v-á Európa; v-á kultúra, filozofia orientálna;
východne prísl.: v. od mesta na východ
východne 2. st. -nejšie prísl.
východne p. východný
východný príd.
1. ležiaci smerom na východ, rozprestierajúci sa na východ (op. západný): v-é Slovensko, v-á Európa, v-é pobrežie, v. front, v-á pologuľa;
2. majúci pôvod na východe, pochádzajúci z východu (op. západný): v. vietor; v-á cirkev pravoslávna;
3. majúci orientálny ráz, typický, príznačný pre Orient: v-é koberce (Kal.); v-á kultúra; tvár typických východných čŕt (Ráz.);
východne prísl.
1. smerom na východ: v. od mesta;
2. ako na východe, typicky pre Orient: východne modelovaná hlava (Ráz.)