výbojný príd. dobyvateľský, dobyvačný; útočný, agresívny: v-é kmene, v-é plány; v-á povaha;
výbojne prísl.;
výbojnosť -i ž.
výbojne prísl.
výbojný príd. dobyvačný, útočný: v-á vojna; v-á výprava; v. človek; v. charakter človeka; Výbojný maďarský šovinizmus ohrozoval slovenský život v základoch. (Mráz);
výbojne prísl. dobyvačne, útočne: Sivé oko výbojne sa túla po osmahlých líčkach krásavíc. (Kuk.);
výbojnosť, -ti ž.