Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

výška -y -šok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u; geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne

2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m; lietadlo naberá v-u; šport. skok do v-y; posunúť latku na v-u 230 cm; vystúpiť do veľkých v-k

3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu

4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom

5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.

byť na v-e mať vys. úroveň;

výškový príd.: v. rozdiel, v. bod, v. let; v-á budova stavaná do veľkej výšky;

výškovo prísl.: v. rovnaký

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
výška ‑y ‑šok ž.; výškový; výškovo prísl.

výška -ky výšok ž.

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-ka/1580713±3610 1.67: substantíva ž. N sg. 678964→676579
+997
−905
matka/28954 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
manželka/13191 banka/11548→11620
+0
−10
myšlienka/9632 politika/9018 ruka/8959 výška/7201 tabuľka/6640 republika/6339 ponuka/5775 autorka/5720 ekonomika/5433 riaditeľka/5093 jednotka/4122 kritika/4020 zbierka/4000 dĺžka/3790 technika/3787 poznámka/3787 rieka/3744 spomienka/3559 Veronika/3554 stránka/3522 učiteľka/3311 vďaka/3308 rozprávka/3273 Monika/3192 mačka/3152 mamička/3115 Lenka/3018 priateľka/3015 búrka/2957 problematika/2791 (4417/436573)

rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

výška, -y, -šok ž.

1. rozmer niečoho al. niekoho od základu po vrchol: v. vrchu, v. stromu, v. veže, v. komína, v. izby; Lejla akoby sa hanbila za svoju výšku. (Vaj.) Anula napriamuje sa v celej výške. (Laz.) Žanka bola práve tej výšky, čo ja. (Tim.);

geom. najväčšia kolmá vzdialenosť bodov geometrického útvaru od priamky al. roviny jeho základne: v. trojuholníka, v. hranola;

2. poloha, úroveň v istej vzdialenosti od základnej roviny smerom hore: vyskočiť do výšky, vyhodiť niečo do výšky; Rastlinstvo vyťahuje sa do výšky. (Heč.) Kamenie padalo z výšky. (Urb.) Požiar šľahal do výšky. (Tomašč.) Zdvihol ruky do výšky. (Gráf)

3. vzdialenosť od základnej roviny smerom hore: lietadlo naberá výšku; geogr. nadmorská výška kolmá vzdialenosť nejakého bodu meraná od morskej hladiny;

4. veľkosť, miera, stupeň nejakej hodnoty: v. vkladu, v. vstupného, v. honoráru, v. nákladov; Fond dosiahol výšky 30 000 zlatých. (Vaj.) Vypočitovali výšku zárobku. (Hor.)

5. (o zvuku, o tóne) stupeň, miera ostrosti: Do výšok vytiahol škovránok tenké sólo. (Kost.) Sykavá nôta naberá výšku, je ťahavá. (Jaš.)

6. istá, obyč. vysoká úroveň niečoho al. niekoho, dokonalosť, vyspelosť: umelecká v.; Čašník a personál sú na výške. (Tat.) Krasko doviedol básnický jazyk na výšku. (A. Mat.) Každý spisovateľ musí stáť na výške doby. (Mih.) Jeho bojovnosť nie je už na predošlej výške. (Fig.)

7. iron. vznešenosť, povýšenosť: Slovenská poézia nie je spevom ľudí, ktorí sa z výšky svojej aristokratičnosti skláňajú po pansky k ľudu. (A. Mat.)

výška ž poloha, istá vzdialenosť, veľkosť niečoho od základu smerom nahor: alimetra: ten, kteri wissku meri (NP 17. st); Juliana podle tohto na kriz wenkonczom spolu y na wissku stogiczim hornim Veressom prawa polowicz z horneg strany Juditi (H. OTROKOVCE 1762); (komôrka) byla pak prjliss úzka, nebo na ssýrky gen toliko čtyry, na wjsski pet strewic mela (VP 1764); altitudo: wysokost, wýsska (PD 18. st)

výška
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) výška
G (bez) výšky
D (k) výške
A (vidím) výšku
L (o) výške
I (s) výškou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) výšky
G (bez) výšok
D (k) výškam
A (vidím) výšky
L (o) výškach
I (s) výškami

Zvukové nahrávky niektorých slov

celej svojej výške, presvedčený toute sa hauteur, convaincu
do veľkej výšky svetielkujúcu phosphorescente à une grande hauteur
do výšky desiatich siah à une hauteur de dix toises
do výšky sto stôp à cent pieds de hauteur
pretože z tejto výšky car de cette hauteur
vo výške tisícpäťsto metrov hauteur de quinze cents mètres
výšky sto osemdesiat stôp de cent quatre-vingts pieds
z tejto výšky, ktorá de cette hauteur, qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu