výška -y -šok ž.
1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u; geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne
2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m; lietadlo naberá v-u; šport. skok do v-y; posunúť latku na v-u 230 cm; vystúpiť do veľkých v-k
3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu
4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom
5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.
● byť na v-e mať vys. úroveň;
výškový príd.: v. rozdiel, v. bod, v. let; v-á budova stavaná do veľkej výšky;
výškovo prísl.: v. rovnaký
výška -ky výšok ž.
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu
výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau
výška, -y, -šok ž.
1. rozmer niečoho al. niekoho od základu po vrchol: v. vrchu, v. stromu, v. veže, v. komína, v. izby; Lejla akoby sa hanbila za svoju výšku. (Vaj.) Anula napriamuje sa v celej výške. (Laz.) Žanka bola práve tej výšky, čo ja. (Tim.);
geom. najväčšia kolmá vzdialenosť bodov geometrického útvaru od priamky al. roviny jeho základne: v. trojuholníka, v. hranola;
2. poloha, úroveň v istej vzdialenosti od základnej roviny smerom hore: vyskočiť do výšky, vyhodiť niečo do výšky; Rastlinstvo vyťahuje sa do výšky. (Heč.) Kamenie padalo z výšky. (Urb.) Požiar šľahal do výšky. (Tomašč.) Zdvihol ruky do výšky. (Gráf)
3. vzdialenosť od základnej roviny smerom hore: lietadlo naberá výšku; geogr. nadmorská výška kolmá vzdialenosť nejakého bodu meraná od morskej hladiny;
4. veľkosť, miera, stupeň nejakej hodnoty: v. vkladu, v. vstupného, v. honoráru, v. nákladov; Fond dosiahol výšky 30 000 zlatých. (Vaj.) Vypočitovali výšku zárobku. (Hor.)
5. (o zvuku, o tóne) stupeň, miera ostrosti: Do výšok vytiahol škovránok tenké sólo. (Kost.) Sykavá nôta naberá výšku, je ťahavá. (Jaš.)
6. istá, obyč. vysoká úroveň niečoho al. niekoho, dokonalosť, vyspelosť: umelecká v.; Čašník a personál sú na výške. (Tat.) Krasko doviedol básnický jazyk na výšku. (A. Mat.) Každý spisovateľ musí stáť na výške doby. (Mih.) Jeho bojovnosť nie je už na predošlej výške. (Fig.)
7. iron. vznešenosť, povýšenosť: Slovenská poézia nie je spevom ľudí, ktorí sa z výšky svojej aristokratičnosti skláňajú po pansky k ľudu. (A. Mat.)
výška ž poloha, istá vzdialenosť, veľkosť niečoho od základu smerom nahor: alimetra: ten, kteri wissku meri (NP 17. st); Juliana podle tohto na kriz wenkonczom spolu y na wissku stogiczim hornim Veressom prawa polowicz z horneg strany Juditi (H. OTROKOVCE 1762); (komôrka) byla pak prjliss úzka, nebo na ssýrky gen toliko čtyry, na wjsski pet strewic mela (VP 1764); altitudo: wysokost, wýsska (PD 18. st)