výčitka -y -tiek ž. (slovný) prejav nespokojnosti, dohovárania: ostré v-y, nevyslovená v.
□ robiť v-y vyčítať, vyčitovať; mať v-y (svedomia) vyčítať si
výčitka -ky -tiek ž.
výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkami • napomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekriminácia • dohovárka (Hviezdoslav) • expr. litánie • subšt. pucung: dostať pucung
výčitka, -y, -tiek ž. dohováranie, prejav nespokojnosti s niečím: robiť niekomu v-y; zasypať niekoho v-ami; povedať niečo s v-ou, v-y svedomia
výtka, -y, -tok ž. zastar. pokarhanie, výčitka: Inšpekcia sa končí výtkami. (Fr. Kráľ)