výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;
výčapníčka -y -čok ž.;
výčapnícky príd.
výčapník -ka pl. N -íci G -kov m.
hostinský majiteľ al. nájomca hostinca • hovor. krčmár • výčapník (kto čapuje nápoje) • hovor. šenkár
výčapník p. hostinský
výčapník, -a, mn. č. -ci m. človek zamestnaný čapovaním, kto čapuje nápoje: Stal sa v obchode svojej ženy výčapníkom. (Jégé); výčapník zo staničného kiosku (Hor.);
výčapníčka, -y, -čok ž.;
výčapnícky príd.: v-a živnosť