Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vôbec

I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.

II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo; má na to v. reagovať?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vôbec prísl. i čast.

vôbec prísl. i čast.

-c/1057409±3384 34.44: adverbiá 1. st. 57134→57037
+55
−61
nakoniec/35862 viac/16078 nechtiac/2290 vôbec/2092 naviac/483→507
+7
−9
natruc/76 moc/133→66
+38
−53
ponajviac/66

-c/1057409±3384 3.54: partikuly 93791→90816
+432
−22
vôbec/77949 viac/4439 takpovediac/3248 nakoniec/1871 naviac/1035→1045
+6
−5
pravdupovediac/992 najviac/833 hoc/439

-ec/406000±741: adverbiá 1. st. 37954 nakoniec/35862 vôbec/2092

-ec/406000±741: partikuly 82805→79820
+426
−17
vôbec/77949 nakoniec/1871

-ôbec/80041: adverbiá 1. st. 2092 vôbec/2092

-ôbec/80041: partikuly 77949 vôbec/77949

doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


všeobecne 1. vzťahujúc sa na všetko, na všetkých • vo všeobecnostigenerálne: toto nariadenie platí všeobecne, vo všeobecnosti, generálnenapospol: napospol sa vraví, že on je na vinevcelkucelkovocelkove: vcelku, celkovo dosahujú dobré výsledkyvšestranneuniverzálne: všestranne, univerzálne platné záverykniž. vôbec: zaujíma sa o film, divadlo, literatúru a umenie vôbec

2. p. hrubo 3, zhruba 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vôbec

I. čast.

1. (pri zápornom prísudku) zdôrazňuje zápor, ani trochu, ani najmenej, vonkoncom nie: Zuzka sa vôbec nebála. (Ondr.) Za ten krátky čas sa vôbec nezmenil. (Min.) Zbadal, že sa v nej (v knihe) vôbec nevyzná. (Urb.) Nevidím v tom vôbec nič smiešneho. (Zúb.)

2. (pri kladnom prísudku) vyjadruje stupňovanie, ba, ba aj, dokonca: Pušku musel otec prekrývať, potom vôbec predať. (Taj.) Zasa ho volali, a čo viac, Remku vôbec vynechali. (Jégé)

3. zdôrazňuje niektorý vetný člen, naozaj, skutočne: Premýšľal, či má na túto otázku vôbec odpovedať. (Zúb.) Môže to byť v takomto prípade vôbec ináč? (Boor) Vzdali sa nádeje, že by sa kedy vôbec mohli dostať von. (Kuk.)

II. prísl. vo všeobecnosti, všeobecne: Zhovárali sa o ženbe, o ženách vôbec. (Taj.) Charakteristické bolo držanie hlavy a celého tela vôbec. (Vans.) Prednášky boli vlastne filozofický návod k zachádzaniu s históriou vôbec. (Mráz)

vôbec [vo-, vu-] prísl vo všeobecnosti, všeobecne: my ffoyt Martinus a messcanye wyznawame wssem wobecz; wyznawame nassym zapisem wssem wobecz niniegssim y buduczym (ŽK 1453), ( 1501); ja Pawel znamo czynym lystem wssem wobecz (TRNAVA 1512); o učenj a mrawjch wubecz (KoB 1666); my, rychtar a radda mestečka Szenycze, dawame na wedomy wssechnem wubecz (SENICA 1680); wubecz wrawia ludia, žeby Sstewo zlodeg bou (BYTČA 1745)

wůbec wůbec

Zvukové nahrávky niektorých slov

historka nie je vôbec histoire n'est point
hlboko spal a vôbec dormait profondément et ne
je vôbec vaším priateľom est point votre ami
lebo logici vôbec nie car les logiciens ne
logici vôbec nie les logiciens ne sont
nie je vôbec nepravdepodobná n'est point invraisemblable
vôbec nie je presné n'est point exact
že bohatstvo ma vôbec que la richesse ne m'
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu