víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e; omšové v. používané pri omši
● → naliať si čistého v-a; → vodu káže, v. pije;
vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot; v-vý strek víno so sódou; v-vá farba vínovočervená;
vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;
vínčisko -a -čisk s. zvel.
víno vína vín s.
šampanské jemné víno pôvodne z francúzskeho kraja Champagne • sekt • šumivé víno: popíjať šampanské, sekt • hovor. zastar. šampanier (Rázus) • subšt. šampus: fľaša šampusu • zried. šumovina (Urbánek)
víno alkoholický nápoj z hrozna: červené, dezertné víno, ovocné víno, opiť sa vínom • expr.: vínko • vínce
šampanské víno, obyč. spodst. šampanské, -ého str. šumivé víno, ktoré po prvý raz začali vyrábať v kraji Champagne vo Francúzsku: popíjať, piť š.; vybúšia zátky šampanského (Letz)
víno, -a, vín str.
1. nápoj vyrobený z vylisovaných a vykvasených rastlinných plodov a štiav, najčastejšie z hrozna: hroznové, ovocné, jablkové, šípkové, ríbezľové v.; sladké, kyslé v.; dezertné v. sladké, sladené; silné, slabé v.; ľahké, ťažké v. (podľa obsahu alkoholu); suché v. s menším obsahom cukru; biele, červené v.; šumivé (šampanské) v.; stolové, stolné v. ľahké; fľaškové, sudové v. (podľa spôsobu uskladnenia); domáce v. po domácky vyrobené; varené v. uvarené s cukrom a koreninami; octové v. skazené, ktoré sa zmenilo na ocot; modranské, sylvánske, francúzske, tokajské v.; školené v. ktorého zrenie a čistenie sa urýchľuje rozličnými zákrokmi; ohnivé v. silné; nové v. po vykvasení; mladé v. ešte celkom nevykvasené; staré v. staršie ako ročné; stáčať v.; opiť sa vínom; sud, fľaša, pohár vína; v. mu stúplo do hlavy podnapil sa; niečo je opojné ako v.; hovor. krstené v. znehodnotené, rozriedené vodou; nekrstené v. nerozriedené; omšové v. ktoré sa používa pri omšových obradoch, i pren. hovor. dobré, kvalitné; rozkázať, objednať si v.; popíjať v., sedieť pri víne; cirk. prijímať chlieb a v. zúčastňovať sa na obrade prijímania podľa evanjelického obradu; Srdce usadí sa ako vyvrelé víno (Kuk.) upokojí sa (obyč. vekom, skúsenosťami ap.). Vojenské kamarátstvo je ako víno. Silnie rokmi. (Štef.) Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár (holbu) vína (porek.) dobre sa po nich pije víno. Žofia víno vypíja jarné mrazy často poškodia viniče (ľudová pranostika). Vodu káže, a víno pije (úsl.) medzi jeho rečami a skutkami je rozpor, iné hlása a inak žije. Víno ústa otvára (prísl.) kto si vypije, je obyčajne zhovorčivý, veľa rozpráva.
● naliať čistého vína povedať pravdu;
2. kraj. psie v. druh ovíjavej rastliny, zemolez obyčajný: besiedka, skrytá v spleti psieho vína (Žáry);
vínový i vínny príd.
1. týkajúci sa vína, súvisiaci s vínom, s výrobou vína ap.: v. lis, v-e kvasinky, v-a usadenina, v. kal; vínové poháre, sudy; vínne kry (Vaj.) viniče; vínna réva, novšie vinič; vínna Kalábria (Žáry) vínorodá, bohatá na víno; vínová rozjarenosť (Gab.) od pitia vína; chem. v-a kyselina, hovor. i vínny kameň;
2. urobený z vína, s pridaním vína: v. ocot, vínová poleva, pena, omáčka; vínový krém; v. strek nápoj z vína a vody al. sódy;
3. (len vínový) majúci farbu červeného vína, bordó: vínová farba;
vínko, -a i vínečko [vysl. tvrdé -n-], -a str. zdrob. expr.
víno s 1. opojný nápoj získaný vylisovaním a vykvasením rastlinných plodov a štiav, najčastejšie plodov vínnej révy: buduczi haiptmany v mnye zenkowali su nyekolyknaste beczek wyna (ŽK 1453); Mikuláš Švidrgal z Hlinika s swimi lidmi gednv veliku konew vina a Chotessowczi druho przed nas su postavili (BYTČA 1484 DSJ); Bzenyczenom prykasste, aby gich wyno nedawaly, pokud nasse wyno newynde na nasseg krczme (ŽARNOVICA 1578); nebosstickemu panu sud wyna vkradl (DEVIČANY 1592); mnohy člowek wypige-li žagdljk wjna, giž na nohach nemuže stati (SP 1696); w mageri gest slobodno y ssenkowat wjno, piwo a palene (LIETAVA 1740); vinum: wjno (KS 1763); ačprawe slychal gsem, ale neuweril, že wodu Kristus na wyno obrátil (PeP 1770); x. pren ya sem byl na posedeny w dome, na wyne tolyko som sedel (NITRA 1654) popíjal víno; korheli, ktery každodenne a často hubi močite we wine a rozum propigate (MiK 18. st) opíjate sa L. pobíjanie plných v-n napínanie obručí na sudoch: dalj sme Szlatinskimu za pobigania plnich win fl 1, d 50 (KRUPINA 1730); grécke v. ťažké, sladké víno: kasse z reckim wynem zmissena (LR1 17. st); malváziové v. sladké víno dovážané z Grécka: arvisium vinum: malwazia, malwazowé wjno syrské (KS 1763); staré v. staršie ako ročné: z wina stareho biwa blaznuw mnoho (BV 1652); v. ku omšiam, oferné, obetné v. kt. sa používa pri obradoch sv. omše: negaký statek (sa) w kssaftě zanecháwá na wjno ke mssám (PrV 1767); inferium vinum: offerné wjno, obetné wjno (KS 1763); v. nové po vykvasení: vyna noweho zlatovskeho sudow 7 (DUBNICA n. V. 1720); varené v. uvarené s cukrom a koreninami: sapa: warené wjno, musst (KS 1763); pálené v. vínovica: palene wino z medem smichane a detem teple do pupku wetrene mory čerwy (RN 17.-18. st) octové, zoctovatelé v. skazené, kt. sa zmenilo na ocot: vinum acescens: octowé wjno; acescens vinum: zoctowatelé wjno (PD 18. st); desiatkové, dežmové v. odvádzané vrchnosti ako desiata časť úrody: pani naši (:ve:) velkem obtieženim nas drži, zvlašče o vina desatkove, že bychom my meli platit od fury (SMOLENICE 1538 LP); dježmowe wino suce, takowe na krčmy zapečatene dawaty (KRUPINA 1736) F. ženy, wino, toto dwoge mnohych rozumu zbawuge (Se 18. st) znemožňuje triezvo uvažovať; dobre wjno, riby, panna bez wjechy bywa prodana (SiN 1678) (o kvalite); kdiz uderila hodina, vzdi vitrusil holbu vina (KC 1791) o pijanstve; gestlj mna kde radi magu, pohar vina mne zavdagu (KC 1791) radi pohostia; nedawa se nowe wino do starych sudkuw (GK 1779) (o zbytočnom konaní); milost, srdce rany, wino take zbranj wecy twoge sprawowat (BV 1652) víno nedovoľuje rozumne myslieť a konať; smradlawemu wýnu obyčeg gest krasnu wychu postawyt (PP 1734) (o nepravých hodnotách) 2. rastlina rodiaca hrozno, vínna réva: nalezeno g(es)t niekolik ok budtože hrozen na wjna hrozne (RUŽOMBEROK 1602); chliewcze budeme robiti tomu winu; skrze wina tež rowne tale, yako detom, tak žene (KRUPINA 1672); ( 1685); kdis welike gest požehnani zbožj, stromow owoce a wina običegne w druhi rok neuroda nasleduge, ponewač welice wisilene gsu (PR 18. st) L. bot plané v. rastlina rodu pavinič Parthenocissus: labruscum: plane wjno (KS 1763); psie v. ľuľok sladkohorký Solanum dulcamara: zelene listi psiho wina (:Solanum:) skragane aneb ssekane palčiweg podagre sppomaha (RN 17.-18. st); grécke v. ríbezľa červená Ribes rubrum: ribes: ribizly, recke wino (NP 17. st) 3. plody vínnej révy, hrozno: tohoto roku pri zbjrani wjna w Hodonina na winici welikomožneho pana nalezeno g(es)t niekolik ok budtože hrozen (RUŽOMBEROK 1602); okolo Lewycz wýn w hoynosti se obrodilo (BYTČA 1613); nucleus acini: pecka z wína (VTL 1679); vindemia: objračka, zbjrani wjna (KS 1763); panske vina šrotujeme na štu(o)ro (S. ĽUPČA 1774 LP); nowy winny koren hognegssy roddy wino, ale stary lepsse (MC 18. st); musst z wina pressug, kdis mesic pod zemu gest (PR 18. st) L. grécke v. hrozienka: astaphis-idis: recke wino (ML 1779); -ový príd 1. týkajúci sa viniča al. vína, súvisiaci s vínom, s výrobou vína: Ilumen, gest udol recena wynowa od hoynosti wyna (KrP 1760); vinum vetustate evanescit: časem odcházá wjnowá syla; uter: koženne wreco, prez ktere wjno spússťagú, mechyr, kagdi, wjnowy mech, wreco (KS 1763); gahodowé owoce gmenuge se: rybizle, klassterské gahody, wjnowé hrozny (HRK 1772); celi gasster w hrnci dobre omazanom se spali na ohni z drewa winoweho zrobenem (PR 18. st) 2. urobený z vína, s pridaním vína: upec topgenku z chleba, zmoč do vinoweho ocztu (RN 17.-18. st); widal winoweho paleneho mensuras 1 1/2 per den 45 (M. KAMEŇ 1722) vínovice; vineus: wjnowy, z wjna (KS 1763); običag gest tež z winowim aneb obecnim palenim postele ze spodku poliwati (SN 1772); winowo palenuo zapal a w nem nech bude gulka položena, potom nabi a strel (LR8 18. st) 3. majúci farbu červeného vína, bordó: agresta: vinovy egresst (LD 18. st); -ko, -ce dem expr k 1: (ožralci) z goralečku, z winkem aneb z ginssim napogem gakori a hrdla swe preplakugu (MS 1749); daj, Bože, daj, Bože, požehnaj, s panenkami tancovati, s nevestami vínce piti (PV 1762); nass pan gazda, dobrj gazda, dobre vinko dava (KC 1791); -ečko dem expr k 1: korhelowe a žrači ku swogemu krku dluhe žbanky a sklenicky ze sladkim winečkem sobe priwazugu a prikladagu (MS 1758); bibacula: lubj winečko (KS 1763); ty si sa napeu vínečka (PV 18. st)