víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e; omšové v. používané pri omši
● → naliať si čistého v-a; → vodu káže, v. pije;
vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot; v-vý strek víno so sódou; v-vá farba vínovočervená;
vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;
vínčisko -a -čisk s. zvel.
vínko -ka s. zdrob.
vínko p. víno
víno alkoholický nápoj z hrozna: červené, dezertné víno, ovocné víno, opiť sa vínom • expr.: vínko • vínce
víno, -a, vín str.
1. nápoj vyrobený z vylisovaných a vykvasených rastlinných plodov a štiav, najčastejšie z hrozna: hroznové, ovocné, jablkové, šípkové, ríbezľové v.; sladké, kyslé v.; dezertné v. sladké, sladené; silné, slabé v.; ľahké, ťažké v. (podľa obsahu alkoholu); suché v. s menším obsahom cukru; biele, červené v.; šumivé (šampanské) v.; stolové, stolné v. ľahké; fľaškové, sudové v. (podľa spôsobu uskladnenia); domáce v. po domácky vyrobené; varené v. uvarené s cukrom a koreninami; octové v. skazené, ktoré sa zmenilo na ocot; modranské, sylvánske, francúzske, tokajské v.; školené v. ktorého zrenie a čistenie sa urýchľuje rozličnými zákrokmi; ohnivé v. silné; nové v. po vykvasení; mladé v. ešte celkom nevykvasené; staré v. staršie ako ročné; stáčať v.; opiť sa vínom; sud, fľaša, pohár vína; v. mu stúplo do hlavy podnapil sa; niečo je opojné ako v.; hovor. krstené v. znehodnotené, rozriedené vodou; nekrstené v. nerozriedené; omšové v. ktoré sa používa pri omšových obradoch, i pren. hovor. dobré, kvalitné; rozkázať, objednať si v.; popíjať v., sedieť pri víne; cirk. prijímať chlieb a v. zúčastňovať sa na obrade prijímania podľa evanjelického obradu; Srdce usadí sa ako vyvrelé víno (Kuk.) upokojí sa (obyč. vekom, skúsenosťami ap.). Vojenské kamarátstvo je ako víno. Silnie rokmi. (Štef.) Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár (holbu) vína (porek.) dobre sa po nich pije víno. Žofia víno vypíja jarné mrazy často poškodia viniče (ľudová pranostika). Vodu káže, a víno pije (úsl.) medzi jeho rečami a skutkami je rozpor, iné hlása a inak žije. Víno ústa otvára (prísl.) kto si vypije, je obyčajne zhovorčivý, veľa rozpráva.
● naliať čistého vína povedať pravdu;
2. kraj. psie v. druh ovíjavej rastliny, zemolez obyčajný: besiedka, skrytá v spleti psieho vína (Žáry);
vínový i vínny príd.
1. týkajúci sa vína, súvisiaci s vínom, s výrobou vína ap.: v. lis, v-e kvasinky, v-a usadenina, v. kal; vínové poháre, sudy; vínne kry (Vaj.) viniče; vínna réva, novšie vinič; vínna Kalábria (Žáry) vínorodá, bohatá na víno; vínová rozjarenosť (Gab.) od pitia vína; chem. v-a kyselina, hovor. i vínny kameň;
2. urobený z vína, s pridaním vína: v. ocot, vínová poleva, pena, omáčka; vínový krém; v. strek nápoj z vína a vody al. sódy;
3. (len vínový) majúci farbu červeného vína, bordó: vínová farba;
vínko, -a i vínečko [vysl. tvrdé -n-], -a str. zdrob. expr.