víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu
víchrica -ce -ric ž.
vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)
2. p. vzduch
víchrica p. vietor 1
víchrica, -e, -ríc ž. prudký vietor, víchor, povíchrica;
meteor. vietor rýchlosti 16,5-22 m za sekundu: snehová v.; nápor v-e; V bláznivom tanci zúri víchrica. (Horov); besné zimné v-e (Tal.); prehnala sa v. (Fig.); pren.: vojnová v. zhubné účinky vojny; v. slov (Jes.) príval, množstvo; domáca v. (Letz) nezhody, hádky ap.
víchrica ž dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): dežd dolu kwapka znenahla, dežd z wetrem (:wichrice:) prudko, (:burlywe:) (KoB 1666); procella sternit arbores: wýchor (:wjchrijce:) (:burliwy wjtr:) poražij stromy (OP 1685); hrlicky su pryrozeny bogazliweho, wichrycach welikich a w powetry zlem krigu se do rosadlin skalnatich (AgS 1708); sskodu w stawyech nassych wichricza nam gest učynila (LIPTOV 1761); v čas vichrice, když za dva aneb i tri dni povstane, nemuže se seno davat (TISOVEC 18. st CM)