víťazoslávny príd. expr. víťazný (význ. 3): v. úsmev, postoj;
víťazoslávne prísl.
víťazoslávny príd.
1. slávny, slávnostný, triumfálny: v-a cesta, v. pochod;
2. prejavujúci radosť, nadšenie, uspokojenie (z víťazstva, z úspechu); víťazný. v. pohľad, v. úsmev; žiariaca víťazoslávna tvár (Jégé);
1. slávne, slávnostne, triumfálne: Víťazoslávne vtiahne do divadla. (Vlč.)
2. s pocitom radosti, nadšenia, uspokojenia (z víťazstva, z úspechu): v. sa pozrieť, usmiať na niekoho; Víťazoslávne zdvihol hlavu. (Pláv.) Skončil svoju akrobaciu a víťazoslávne zoskočil z bicykla. (Zúb.)