väzeň -zňa m. kto je vo väzbe, kto je (u)väznený: politický v.;
väzenka -y -niek, väzenkyňa -e -kýň ž.;
väzenský príd.: v-á cela, v. dozorca; v. poriadok;
väzenstvo -a s. komplex inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o väzňov a väznice
väzenský -ká -ké príd.
väzenie, -ia str.
1. miestnosť, budova, kde sú väznení väzni, inštitúcia slúžiaca na výkon trestu, na izolovanie zločincov a asociálnych živlov, väznica: v. krajského súdu; štátne, vojenské v.; zatvoriť, kniž. uvrhnúť, vrhnúť niekoho do v-ia; prepustiť z v-ia; hovor. sedieť vo v-í, odsedieť si trest vo v-í; dostať sa do v-ia, oslobodiť sa, ujsť z v-ia; Celý deň v tom sliepku ako vo väzení (Tim.) bez možnosti uvoľniť sa, odísť. Bolo mu, akoby bol opustil väzenie (Vaj.) cítil sa voľným; pren.: obyvateľ, utiahnutý do dobrovoľného väzenia súkromného bývania (Al.) do osamelosti, na stály pobyt; (Frajerečka) moje srdce do väzenia dala (Tim.) zaujala ho.
2. trest na slobode, trestná väzba, ktorou sa obmedzuje sloboda, väzba;
práv. hlavný trest na slobode za trestné činy: trest v-ia; týždenné v.; odsúdiť obžalovaného na trest v-ia; vyšetrovacia v.; mať domáce v., i pren. žart. nútene, nedobrovoľne sa musieť zdržovať doma;
väzenský príd. p. väzeň
väzeň, -zňa, mn. č. -zni m. kto je väznený, kto je pozbavený osobnej slobody bez práva na voľný pohyb: politický v.; cítiť sa niekde ako v. obmedzený, neslobodný; Na Miša účinkovala nedeľa tak, ako keď väzňa vypustia z temného žalára. (Jégé) Je koniec mojej slobode, som sputnaný ako väzeň. (Zúb.); pren. obyč. žart. domáci v. kto nesmie z nejakých dôvodov opustiť svoj by; kto nemá voľnosť, koho strážia (napr. manžel, deti ap.);
väzenka, -y, -niek ž. zried. väznená žena;
väzenský príd. súvisiace s väzňom i s väzením: v. dozorca; v-á strava, v-á cela, nemocnica, v-é šaty