väzenie -ia s.
1. väznica, žalár: sedieť vo v-í
2. trest odňatia slobody: odsúdený na 10 rokov v-ia;
pren. domáce v. (povinná) pripútanosť k domu
väzenie -nia -ní s.
väzba 1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku: steny z tehál s pravidelnou väzbou • viazanie: spôsob viazania tkanín • gram. rekcia (spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti): predložková väzba, rekcia
2. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb: vziať niekoho do väzby • väzenie (trest na slobode): doživotné väzenie • žalár: potrestať niekoho žalárom
3. p. krov 4. p. súvislosť
väzenie 1. p. väznica 2. p. väzba 2
väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)
väzenie, -ia str.
1. miestnosť, budova, kde sú väznení väzni, inštitúcia slúžiaca na výkon trestu, na izolovanie zločincov a asociálnych živlov, väznica: v. krajského súdu; štátne, vojenské v.; zatvoriť, kniž. uvrhnúť, vrhnúť niekoho do v-ia; prepustiť z v-ia; hovor. sedieť vo v-í, odsedieť si trest vo v-í; dostať sa do v-ia, oslobodiť sa, ujsť z v-ia; Celý deň v tom sliepku ako vo väzení (Tim.) bez možnosti uvoľniť sa, odísť. Bolo mu, akoby bol opustil väzenie (Vaj.) cítil sa voľným; pren.: obyvateľ, utiahnutý do dobrovoľného väzenia súkromného bývania (Al.) do osamelosti, na stály pobyt; (Frajerečka) moje srdce do väzenia dala (Tim.) zaujala ho.
2. trest na slobode, trestná väzba, ktorou sa obmedzuje sloboda, väzba;
práv. hlavný trest na slobode za trestné činy: trest v-ia; týždenné v.; odsúdiť obžalovaného na trest v-ia; vyšetrovacia v.; mať domáce v., i pren. žart. nútene, nedobrovoľne sa musieť zdržovať doma;
väzenský príd. p. väzeň
väzenie s 1. žalár, temnica, miestnosť, budova, kde sú väznení väzni: item Benia Czrhu dal lapnuty a do wiezeny wzity (TRENČÍN 1581); zatym pak Konssczanya, ale newym ktery, mne do ruku oddali Jana Kuneradczkeho, abich ho foytowy oddal do wazenya (RAJEC 1642); popatry pane Bože, na zagate wezne krestianske, w tureckem, tatarskem, pohanskem wezeny postawenw (AgS 1708); carcer: temnica, áresst; phylaca: temnica, wezeni (KS 1763) 2. vyhnanstvo, zajatie: kdybj P. Buch nebyl opatrownykem gegich bilibi do tureckeho wezeny upadly (P. ĽUPČA 1680); kdiž odwrátj Pán wezenj lidu swého, radowat se bude Yákob a weselit sa bude lid yzrahélsky prikazal potom Buh wssemohuczy Israhelskim wsseczkim sinum, z wezenj egipskeho wiwedenim, abi každodenie obetowalj dwoch berankuw (KT 1753); Salmanassar král assyriánský ujel město Samaria rečené a odwédel krála Ozeássa ze wsseckým lydem do wecytého wezenj (BUDÍN 1780) L. neb dusze w tiele czloweka gest iak w tiemnicj, w putach, wazenj (Káz 18. st) duša človeka je uväznená v tele; väzenstvo s 1. väznenie: Pane odwratil sy wezenstwi Yácobowé; (proroci) ukazowali čas wyslobozeňá od wezénstwá (BlR 18. st) 2. väzenie, väznica: w ten čas y mna boly chitily a na Leopold ma do wazenstwj daly (TRNAVA 1738)