vášnivý príd.
1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek; v-á povaha; v-á debata
2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci; v. pohľad
3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;
vášnivo prísl.;
vášnivosť -i ž.
vášnivosť -ti ž.
vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade
2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť
vášnivosť p. vášeň 1, 2
vášnivý, 2. st. -ejší príd.
1. prudko na všetko reagujúci, majúci živelne prudkú povahu (o človekovi): v. človek, v-á povaha;
2. nadšene, slepo niečomu oddaný, prudko niečím zaujatý, náruživý: v. poľovník, zberateľ; v. včelár (Gab.);
3. živelný, bezprostredný, prudký v zmyslových zážitkoch, najmä ľúbostných, sexuálnych: v. muž, v-á žena, v-í milenci;
4. vyjadrujúci, prezrádzajúci vášeň, vášnivosť, sprevádzaný vášňou ap.; náruživý: v-é oči, v. hlas; v. hnev; vášnivá revnivosť náboženských stránok (Vlč.) vášnivo prísl. v. ľúbiť, nenávidieť; v. tancovať, v. sa niečomu venovať; Hodila sa mi na prsia a bozkala ma vášnivo. (Jégé);
vášnivosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, kto (čo) je vášnivý(-é); sklon, náklonnosť k vášňam?: v. povahy (Greg.)
2. citová prudkosť, náruživosť, vášeň: Miluje ho s vášnivosťou dieťaťa. (Vans.)