uzurpátor -a m. kniž. uchvatiteľ: fašistickí u-i;
uzurpátorský príd.;
uzurpátorstvo -a s.
uzurpátor -ra pl. N -ri m.
uzurpátor -a m. (uzurpátorka -y ž.) kniž. kto uzurpuje, uchvatiteľ, samozvanec; pren. panovačný človek, vládca; u. trónu; – byť u-om v rodine;
uzurpátorský príd.: u-é chúťky; u-é maniere;
uzurpátorsky prísl.
okupant kto okupuje cudzie územie • kniž.: uchvatiteľ • uzurpátor • expr. votrelec: nacistickí okupanti, uchvatitelia, uzurpátori, votrelci
samozvanec kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie al. sa nevolaný niekam dostal • kniž. uchvatiteľ: uchvatiteľ moci • uzurpátor: komunistickí samozvanci, uzurpátori • votrelec: nevítaný votrelec
uzurpátor p. samozvanec
uzurpátor, -a m. kniž. kto bezprávne, násilne uchvátil niečo, uchvatiteľ: fašistickí u-i; Tí, čo nosia to meno, pripadajú mi ako uzurpátori, ktorí by sa mali potrestať, že sa opovážili privlastniť si ho. (Kuk.);
uzurpátorský príd. uchvatiteľský: u-á politika; u-á povaha (Zel.);
uzurpátorstvo, -a str. úsilie, snahy uzurpátorov