uzrieť -ie -ú dok. kniž. uvidieť (význ. 1), zazrieť: ešte raz u. rodný kraj!
● u. svetlo sveta a) narodiť sa b) (o veci) vzniknúť, zjaviť sa
uzrieť uzrie uzrú uzri! uzrel uzrúc uzretý uzretie dok. (uvidieť)
uzrieť uzreje uzrejú uzrej! uzrel uzrejúc uzretý uzretie dok. (stať sa zrelým)
narodiť sa byť porodený (o človeku) • zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil syn • prísť na svet • kniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke
uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný kraj • spozorovať • zbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlo • kniž. uzrieť: už ťa viac neuzriem • zazrieť • zočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušiel • všimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišiel • zahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známeho • nár.: zmerkovať • zbačiť • spáčiť • kniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár
2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiť • presvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravdu • zbadať • spozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenu • postrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči
3. prísť do styku s niekým • uvidieť sa • stretnúť • stretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretneme • zísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách
4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza
uzrieť1 p. vyzrieť2 1
uzrieť2 p. uvidieť 1
vyzrieť2 1. stať sa dokonale, úplne zrelým, dozretým • dozrieť • uzrieť: ovocie už vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vyzreje, uzreje za pár mesiacov • uležať sa • odležať sa (vyzrieť, nadobudnúť želané vlastnosti ležaním): uležané, odležané hrušky
2. p. dospieť 2
zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač
uzrieť1, uzreje, uzrejú dok. (o plodoch) dozrieť; (o iných organických látkach) zrením dosiahnuť žiadúci stav, vyzrieť: ovocie uzrelo; nechať u. maštaľný hnoj;
pren. stať sa vhodným na uskutočnenie, realizovanie, dozrieť: Uzrela v ňom myšlienka. (Hor.) Počkáme, až plány uzrejú. (Vaj.); čas uzrel (Jaš.) nadišiel vhodný čas;
nedok. uzrievať, -a, -ajú
uzrieť2, uzrie, uzrú, uzrel, rozk. uzri dok.
1. kniž. (koho, čo) uvidieť, zazrieť, zbadať, spozorovať: Vanovský uzrel pred sebou Marienku. (Vaj.) Idú za ním a ak ho uzrú, strelia. (Ráz.) Čakal, že začuje krik, alebo uzrie medzi stromami ohnivú žiaru. (Hor.) Mornári nikdy nie sú si istí, či ešte uzrú rodný kraj (Kuk.) či sa vrátia domov.
● u. svetlo sveta (o človeku) narodiť sa, (o veci) vzniknúť: kniha uzrela svetlo sveta bola vydaná; Stephensonova lokomotíva prvý raz uzrela svetlo sveta v r. 1814 (Hor.) bola skonštruovaná.
2. získať schopnosť vidieť; znovu získať zrak: Slepí tam iste uzreli, hluchí uslyšali, beznohým narástli nohy. (Bedn.)
uzrieť1, uzráť dk (o plodoch) dozrieť; (o iných organických látkach) zrením dosiahnuť žiaduci stav, vyzrieť: krywatec (má) korenek yako wlas a okolo korenka try zrnyczka netzo načerwenela, a kdyz usre, počernie (HL 17. st); hordeum tostum: dobre uzrál slad; mira est hujus pomi festinatio: diwnó gest, gak skoró uzrálo toto owocj; exorta est suppuratio: uzral, zahnogil sa wred (KS 1763); gačmen se muže predtim zežati, nebo zatim na radkoch uzre a stwrdne (NN 18. st); ostatnj owotce gesste neuzrelo (LaR 18. st); -ávať ndk: trimestre triticum: takowé žito, které od segbi za try mesyce uzráwá; suppuro: zahnogugem, gakó kdiž wred uzráwá; leo aestivus coqvit cererem: letny teplo uzráwa zbožj (KS 1763)
uzrieť2 dk koho, čo uvidieť, zazrieť, zbadať niekoho, niečo: ya se dobrze rozumiem okolo strziebra, naloz jedne a ya chczy o to praczovati, uzrziess, ze nam sskodu nebude (TRENČÍN 1494 SLL); kterežto (obete) když vzrel pan Gežyss, za zle gym (učeníkom) gmel (BAg 1585); angel, když tu drahú pannu vzrel, pozdrawyl gj túto rečj (CC 1655); jak nahle tuto pečet uzrete, ani hodinu, ani dne nečekajte (KRUPINA 1663 RaT); zdáli tagjti se bude mocý muž w skritých mistech a ga neuzrim geho (SK 1697); Dawid na tjsic kroku ženu obnaženu vzrel (MP 1718); král pohlédl na hodownjky a uzrel tam čloweka, neodeneho rúchem swadebnjm (VP 1764); bratri mogi, mňa wic ňeuzrete (Pie 18. st); x. pren náb smrti naweky neuzre, kto rad slowo Bozi slissi a ge zachowawa (MS 1758) o večnom živote; u. sa uvidieť sa, zazrieť sa: kdyz se vsrzym s panem Komorowskym (PLAVEČ 1455); duša w hrýchu se uzrýce, uwidi na sebe wetšu špatnost, nežli je špatnost wšeckých djabluw (CD 18. st)