Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

uzrieť -ie -ú dok. kniž. uvidieť (význ. 1), zazrieť: ešte raz u. rodný kraj!

u. svetlo sveta a) narodiť sa b) (o veci) vzniknúť, zjaviť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uzrieť ‑ie ‑ú ‑el dok.

uzrieť uzrie uzrú uzri! uzrel uzrúc uzretý uzretie dok. (uvidieť)

uzrieť uzreje uzrejú uzrej! uzrel uzrejúc uzretý uzretie dok. (stať sa zrelým)

narodiť sa byť porodený (o človeku) • zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil synprísť na svetkniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke


uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


uzrieť1 p. vyzrieť2 1


uzrieť2 p. uvidieť 1


vyzrieť2 1. stať sa dokonale, úplne zrelým, dozretým • dozrieťuzrieť: ovocie už vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vyzreje, uzreje za pár mesiacovuležať saodležať sa (vyzrieť, nadobudnúť želané vlastnosti ležaním): uležané, odležané hrušky

2. p. dospieť 2


zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uzrieť1, uzreje, uzrejú dok. (o plodoch) dozrieť; (o iných organických látkach) zrením dosiahnuť žiadúci stav, vyzrieť: ovocie uzrelo; nechať u. maštaľný hnoj;

pren. stať sa vhodným na uskutočnenie, realizovanie, dozrieť: Uzrela v ňom myšlienka. (Hor.) Počkáme, až plány uzrejú. (Vaj.); čas uzrel (Jaš.) nadišiel vhodný čas;

nedok. uzrievať, -a, -ajú


uzrieť2, uzrie, uzrú, uzrel, rozk. uzri dok.

1. kniž. (koho, čo) uvidieť, zazrieť, zbadať, spozorovať: Vanovský uzrel pred sebou Marienku. (Vaj.) Idú za ním a ak ho uzrú, strelia. (Ráz.) Čakal, že začuje krik, alebo uzrie medzi stromami ohnivú žiaru. (Hor.) Mornári nikdy nie sú si istí, či ešte uzrú rodný kraj (Kuk.) či sa vrátia domov.

u. svetlo sveta (o človeku) narodiť sa, (o veci) vzniknúť: kniha uzrela svetlo sveta bola vydaná; Stephensonova lokomotíva prvý raz uzrela svetlo sveta v r. 1814 (Hor.) bola skonštruovaná.

2. získať schopnosť vidieť; znovu získať zrak: Slepí tam iste uzreli, hluchí uslyšali, beznohým narástli nohy. (Bedn.)

uzrieť1, uzráť dk (o plodoch) dozrieť; (o iných organických látkach) zrením dosiahnuť žiaduci stav, vyzrieť: krywatec (má) korenek yako wlas a okolo korenka try zrnyczka netzo načerwenela, a kdyz usre, počernie (HL 17. st); hordeum tostum: dobre uzrál slad; mira est hujus pomi festinatio: diwnó gest, gak skoró uzrálo toto owocj; exorta est suppuratio: uzral, zahnogil sa wred (KS 1763); gačmen se muže predtim zežati, nebo zatim na radkoch uzre a stwrdne (NN 18. st); ostatnj owotce gesste neuzrelo (LaR 18. st); -ávať ndk: trimestre triticum: takowé žito, které od segbi za try mesyce uzráwá; suppuro: zahnogugem, gakó kdiž wred uzráwá; leo aestivus coqvit cererem: letny teplo uzráwa zbožj (KS 1763)


uzrieť2 dk koho, čo uvidieť, zazrieť, zbadať niekoho, niečo: ya se dobrze rozumiem okolo strziebra, naloz jedne a ya chczy o to praczovati, uzrziess, ze nam sskodu nebude (TRENČÍN 1494 SLL); kterežto (obete) když vzrel pan Gežyss, za zle gym (učeníkom) gmel (BAg 1585); angel, když tu drahú pannu vzrel, pozdrawyl gj túto rečj (CC 1655); jak nahle tuto pečet uzrete, ani hodinu, ani dne nečekajte (KRUPINA 1663 RaT); zdáli tagjti se bude mocý muž w skritých mistech a ga neuzrim geho (SK 1697); Dawid na tjsic kroku ženu obnaženu vzrel (MP 1718); král pohlédl na hodownjky a uzrel tam čloweka, neodeneho rúchem swadebnjm (VP 1764); bratri mogi, mňa wic ňeuzrete (Pie 18. st);
x. pren náb smrti naweky neuzre, kto rad slowo Bozi slissi a ge zachowawa (MS 1758) o večnom živote; u. sa uvidieť sa, zazrieť sa: kdyz se vsrzym s panem Komorowskym (PLAVEČ 1455); duša w hrýchu se uzrýce, uwidi na sebe wetšu špatnost, nežli je špatnost wšeckých djabluw (CD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ak som uzrel et si j'ai vu
na chvíľu uzrel v noci instant entrevu dans la nuit

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu