uzol uzla m.
1. útvar, kt. je výsledkom viazania: zaviazať špagát na u., u. na kravate, námornícky u.
2. niečo tvarom podobné uzlu: u. na dreve hrča; žily tvoriace u-y na lýtkach
3. batoh: veci zviazané do u-a; u. húb
4. žen. účes zo skrútených al. spletených vlasov: grécky u.
5. miesto, v kt. sa pretínajú komunikácie, čiary ap.: dopravný, železničný u.
6. jednotka rýchlosti námorných plavidiel (1,85 km/hod.)
● kniž. → gordický u.;
uzlový príd.: u. bod i pren. zákl. problém; u. telefónny obvod, skr. UTO;
uzlík -a m. zdrob.;
uzlíček -čka m. zdrob. expr.
uzol uzla L uzle pl. N uzly m.
batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiat • noša • uzol: urobil z vecí uzol, nošu • hovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát
hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlave • hrbolec: navreli mu hrbolce na tele • hľuza • expr.: guča • gundža
2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážke • nár. suk
3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: guča • gundža: hrča, guča, gundža papiera, cesta • húžva: šatku skrútila do húžvy • expr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek
4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec
5. p. kopa 2
križovatka miesto, kde sa križujú, delia cesty, trate a pod.: mimoúrovňová križovatka • rázcestie: ukazovateľ smeru na rázcestí • uzol (miesto, kde sa pretínajú komunikácie): železničný uzol • zastar. krížne cesty: zastať na krížnych cestách
uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť al. upraviť do istého tvaru • zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľu • urobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatu • pouväzovať • pozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov
2. viazaním pevne pripojiť • priviazať: uviazať, priviazať dobytok • pripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺp • pouväzovať • popriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu
3. p. zviazať 1
uzol 1. útvar, ktorý vznikol zviazaním, prevlečením nite, povrazu a pod.: urobiť uzol na konci nite, rozviazať uzol, horolezecký uzol • kosílka • slučka: spraviť kosílku, slučku
2. ženský účes z vlasov stočených a upevnených na tyle al. na temene: vyčesať si vlasy do uzla • drdol: nosiť drdol • hovor. kont: francúzsky kont
3. p. batoh 4. p. križovatka 5. p. hrča 2
uzol, uzla, 6. p. uzle, mn. č. uzly m.
1. útvar vzniknutý zaviazaním, zviazaním niečoho (obyč. nite, povrazu, rožkov, cípov, koncov nejakej látky, tkaniny ap.): zaviazať, zviazať, uviazať niečo na u.; rozviazať, rozmotať u., pren. rozriešiť niečo; u. viazanky; urobiť si u. na vreckovke (na pripomenutie niečoho); tkáčsky, námornícky u. špeciálny spôsob zviazania nite, povrazu; expr. Na jazyku akoby sa mu bol odrazu urobil uzol (Urb.) nemohol prehovoriť.
● gordický u. ťažká, nerozriešiteľná otázka; rozťať, preťaž gordický u. razom rozriešiť zamotanú situáciu, rozlúštiť ťažkú úlohu, ťažký problém; zaviazať niečo (obyč. peniaze) na deväť u-ov dobre, starostlivo uschovať: Chudobný človek na deväť uzlov zaviaže grajciar. (Taj.)
2. niečo tvarom podobné uzlu, hrča: u. na dreve; (Žily) tvorili na lýtkach nepravidelné čierne uzly, nabehnuté ako veľké hrče. (Tomašč.) Obrvy husté, hrubé, nad nosom v silnom uzle zrastené. (Vans.); pren. telo akoby poskladané zo samých uzlov (Mor.) svalnaté, šľachovité;
3. batoh; balík: Priniesol dva chleby, hodný oval slaniny a veľký uzol múky. (Záb.) Chlapcovi dal hodný uzol, čo vyňal z voza. (Kuk.) Niesla košík a veľký uzol čohosi. (Taj.)
4. druh ženského účesu: grécky u.; Vyčesala som ich [vlasy] do veľkého uzla. (Zel.)
5. odb. miesto, z ktorého niečo vychádza, v ktorom sa niečo sústreďuje, v ktorom sa niečo pretína (najmä komunikácie, čiary, priamky ap.): komunikačný, dopravný, cestný u., železničný, vodný, letecký u.;
geom. bod, v ktorom má krivka dve rozličné reálne dotyčnice;
geol. bod polygonálnej siete, v ktorom sa stýka niekoľko ťahov;
fyz. (pri stojatom vlnení) bod, ktorý je stále v pokojnej polohe;
bot. miesto na osi, z ktorého vyrastá jeden al. viac listov;
6. námor. jednotka rýchlosti námorných lodí (15,46 m za 30 sek.);
uzlový príd.: u-é písmo spôsob dorozumievania niektorých indiánskych kmeňov (pomocou uzlov rozlične usporiadaných na farebných šnúrkach); tech. u-á metóda opráv spôsob opráv strojov podľa dielcov; žel. u-á stanica z ktorej vychádza niekoľko tratí, navzájom pospájaných; geom. u. bod uzol, pren. kniž. hlavný, základný problém; základ niečoho: Ide o uzlový bod nášho literárneho vývinu. (Chorv.) Problematika musí byť uchopená v uzlovom bode. (Karv.)
uzol m 1. útvar vzniknutý zviazaním niečoho: stusskamj uzly uwazugeme neb rozwazugeme (KoB 1666); nodum abstringere: uzel rozwázati (WU 1775); nodo: w uzel wážem (CL 1777); x. pren Buh uzli nemocnych mysslének trhá (BlR 18. st) prerušuje L. zviazaný do u-a kt. má zviazané dovedna ruky a nohy: rozkázal žoldňérom doprewaďíť k sebe reťazu, gako zločíncz skramplowaného (:gak do uzla zwázaného:) Sulímana (DS 1795) F. ten skryty vzel giž gest na wrchu (AP 1771); rowno ke gordigskího uzla, gestli takowý gest, preťáňú postúpím (BN 1789) razom rozriešim ťažký problém 2. niečo tvarom podobné uzlu: L. uropygium: ocasny uzel, wtácy zadek (KS 1763) kostrč hydiny, trtáč 3. balík, batoh: czo se w uzle nayde, aby se obratilo na pohreb a gine potreby (ŽILINA 1601); pan Antonj penize w gistem uzle prigal (KRUPINA 1671); na čuo sj tu zem do uzla uwiazala (KRUPINA 1744); convaso: swe wécy swazugi do uzlu (WU 1750); (Hadixa) prijdúcim dva uzli drahích klenotuv podávala (BR 1785); zetri na prach málo sspisglosu, do vzla zakrut (PL 1787) F. nech Vithaker nás do gedneho uzla newáže z timyto gedom napussťenými kacyrmi (PP 1734) nespája 4. druh účesu zo skrútených al. spletených vlasov: suggestys comae: sstjci na weliky uzel wázani (KS 1763); capillum pectere: wlasy česati, do uzla zwázati (WU 1750); (juhás) ma černe kučerawe wlasy na dwa uzly w zadku zawazanye (Kur 18. st) 5. bot plné miesto v dutom steble rastliny; tvrdá uzlina, hrča v dreve: ze sjty bez uzlow, na nemz chwogky rostu, rohože prawya (KoB 1666); pohledny, kolko uzluw ma pssenyčni klas, aby lechce nosyt mohel plnu zrnem hlawku (PP 1734); suffrago: winičného drewa uzel; bruscum: dubowého drewa uzel (KS 1763); dokud zbožj na rolech gesste mladé gest, gesste do žadnych uzlu wysse zeme newyhnalo (HRK 1772); (obor) čakan nosy zátwrdly z častima uzli (PT 1778) hrčovitý; x. pren Marya ten prut gest, na kterém any uzel prworozenág, any kúra wssednég winni nebyla (BlR 18. st) bola nevinná; uzlový príd k 1: nemala na tom dosty ukrutnost židowska, že newinneho Xta trnowimy metlamy, uzlowimy remenniamy zmrskaly, ale korunu z trny polozili na geho hlawu (WS 18. st)