uznanie -ia s.
1. kladné ohodnotenie, ocenenie, pochvala: vysloviť u.; dostalo sa mu u-ia; čestné u. vyznamenanie
2. pochopenie, porozumenie, súcit: nemá u-ia
uznanie -nia -ní s.
chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvaly • uznanie • ocenenie: slová uznania
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
uznanie 1. p. chvála 2. p. súcit
uznanie, -ia str.
1. priaznivé zhodnotenie niečoho, ocenenie, pochvala: vysloviť u. niekomu al. niečomu; dosiahnuť u., dôjsť u-ia; dostalo sa mu (jej) u-ia; slová u-ia; Jej snaha je hodna uznania. (Vaj.) Dnešný podnik zasluhuje si plné uznanie. (Jil.); pochvalné u., čestné u. druh vyznamenania;
2. pochopenie, porozumenie, súcit, zľutovanie: Nemá toľko uznania, aby mi pomohol. (Vaj.) Notár nikdy nemal uznania s ľudom. (Greg.)
uznanie [-ie, -í] s 1. urobenie rozhodnutia: mistr gdiby geden druheho zhanil, toho podle wystupku a podle uznany magy pani bratrie trestati (CA 1675); klaty na desky vyveze se podle uznani urednikoveho, jak to potreba ukaže (VRŠATEC 1683 U2); powinen budem, wedle uznany statecžnich lidj, takowu pracu prewedenu gemu zaplatit (HRUŠOV 1726); (dedina) častegj prinucena gest uznanj a rosuczowanj panuw vrozenjch wihledawatj (LISKOVÁ 1768); (kobyla) podla uznanga boženjka desat tolljarou hodna bola (VLKOLINEC 1767) 2. priznanie, uznanie (viny ap.): bez wiznanj k uznanj hrjchuw srdce nemuže potessene bity (COB 17. st); aňi žádňímu ze živích uznání tvé ňevijevím (BR 1785); malé hrjchi snadňegsség sa zmazagú z žalostnym uznánjm, než nezduwerliwym hňewem (BlR 18. st) 3. úsudok, názor: wedle meho uznanj nelen z Wydnje, ale y w Presspurku takovy remeselnicy se nachazegj (DUBNICA n. V. 1720)