Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

uznať dok.

1. prejaviť porozumenie, pochopiť: ty mi nič neu-š! u-j, že nemôžem ináč

2. po predchádzajúcom zdráhaní pripustiť, priznať: u. svoj omyl, u. pravdivosť niečoho

3. po úvahe nadobudnúť isté presvedčenie: u. konanie za správne, za vhodné; urob, ako za najlepšie u-š

4. úradne vyhlásiť platnosť niečoho; potvrdiť, schváliť: u. štát, vládu; lekár u-l pacienta za práceneschopného; rozhodca (ne)u-l gól; poľnohosp. u-né osivo, plemeno

5. zhodnotiť, oceniť: u. zásluhy, ochotu; vedieť u. aj prácu iných;

nedok. uznávať -a: u-ný odborník vážený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uznať ‑á ‑ajú dok.

uznať uzná uznajú uznaj! uznal uznajúc uznaný uznanie dok.

ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladneoceniť: dom ocenili na milión korúnobodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízkozaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysokoodhadnúťhovor.: odšacovaťošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupcaoklasifikovaťoznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazduuznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

p. aj obtrieť sa


zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičovzvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkovudržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahuzadržaťpodržať: zem zadržala, podržala vlahuuchrániťzachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatkuubrániťuhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenieobhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržaťsplniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbilrešpektovaťuznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisykniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

3. zachovať si p. zapamätať si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uznať, uzná, uznajú, uznal dok.

1. (čo komu) prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým, pochopiť niekoho v niečom: Ty mi nič neuznáš! (Ráz.) Barica musí byť ustavične pri deťoch. Ale Jera jej to nechce uznať. Šomre na jej daromnosť. (Kuk.)

2. (čo, bezpredm. i so spoj. že) niekedycharakter vsuvky v reči prijať, pripustiť niečo ako pravdivé, priznať (obyč. po dlhšom zdráhaní): u. svoj omyl, svoju chybu, u. pravdu; Nechceli uznať pravdivosť jeho tvrdení. (Jégé) To je pravda, vodí sa im dobre, — uznal som i ja. (Kuk.) Vzpierali sa dlho, ale konečne uznali, že kravu treba predať. (Tat.) Uznáš, nemôžem ísť bez haliera. (Čaj.) Uznaj, nedá sa tak, ako ja žijem. (Tat.)

to sa musí u. to je pravda, je to tak;

3. (čo, koho za aké, za akého, za čo, za koho) prísť, dôjsť k nejakému rozhodnutiu, nadobudnúť nejaký názor o niečom al. o niekom: u. niečo za správne, za vhodné; u. niekoho za blázna; Stanislav uznal otcovo želanie za podivínstvo. (Vaj.) Uznal ju za hodnú odpovede. (Gab.) Už si len rob, ako za najlepšie uznáš (Tomašč.) ako chceš, ako vieš.

4. (koho, čo; koho, čo za akého, za aké, akým, za koho, za čo) so súhlasom prijať; (úradne) potvrdiť, schváliť: u. prezidenta, panovníka, vládu; u. štát; komisia uznala (neuznala) skúšku; rozhodca uznal (neuznal) gól; lekár ho uznal (neuznal) za práceschopného (práceschopným); u. dieťa za svoje; Vojenskí páni ňaňku uznali (za schopného vojenskej služby). (Taj.) Nechcela uznať dieťa za svoju vnučku. (Vans.); práv. u. niekoho vinným; u. nárok niekoho; u. niečie otcovstvo; poľnohosp. uznané osivo ktoré prešlo uznávacím konaním;

5. (čo) oceniť; pochvalne, s uznaním sa vyjadriť o niečom: Uznal jej krásu. (Tim.) My vždy vieme uznať služby nám preukázané. (Jégé) Deti [na exámene] odpovedali dobre. Páni uznali usilovnosť. (Taj.);

nedok. uznávať, -a, -ajú

uznať dk
1. čo prejaviť pochopenie, porozumenie pre niekoho, pre niečo, pochopiť niekoho v niečom: raczte vznaty samy, ze tuto o male weczj negde (STREČNO 1585); aby (pán) laskawe krywdu nassy uznal (ŽILINA 1697); nebilo by lyto mych mozolu, kdiby aspon (gvardián) uznal starost mogu (SNS 1786); necht, ponižene žadame, racža (páni) uznat nassu ninegssj uskost (LISKOVÁ 1768)
2. čo prijať, pripustiť niečo ako pravdivé, priznať: kdybych my mohly vznati, zieby poddanemu pana wasseho nieczo naleziti mielo, proti tomu bych my niebyly, aby gemu sprawedlnost se stala (B. ŠTIAVNICA 1595); czo se dotyčze ozymeho syatya, vznala pany matka, že tolyko dwa kusy byly obsyate (SEBEDRAŽIE 1665); mnozy gsau zde, ktery musegi uznat y wyznati, že se sljbi boske na nich splnili (SP 1696); on (mládenec) welice se zarmutil a pozde uznal, z gak neopatrnu prewracenostu ze služebnika boskeho sluzebnikem diabla pekelneho zostal (MS 1749); pan apatikar przy teg rewizy bil a sam uznal chibu (SKALICA 1773); Janko nech uzna, že gesste mne pozustal dlužen bity nektery zlati (PUKANEC 1789)
3. čo, koho za aké, za akého dôjsť k nejakému rozhodnutiu, nadobudnúť nejaký názor o niečom, o niekom: my, richtar a radda tehože Laurincza očzistili sme od takoweho vtrhanj a hodneho sme vznali, aby mezi wsseckimi poctiwimi lidmi swe pomesskanj mel (P. ĽUPČA 1598); vznali sme gednomislne za dobre, abychom pana palatinuse nawsstiwili (ŠOPORŇA 1635); gak prawo uzna, toho bude y plac y winica (KRUPINA 1685); arguo: za winného a trestánj hodného uznati (WU 1750); (Anna) natolko hruba bola, že geden každy člowek gu za tarssenu uznal (DEMÄNOVÁ 18. st)
4. koho, čo za akého, za aké so súhlasom prijať, potvrdiť, schváliť: my žadost geho (Štefana) vznawsse, kazali sme to swiedomi postawitj, kdez gest ostawyl oppatrneho muze Drzienowskeho (ŽK 1517); ty (peniaze) nech (Juraj) sebe wezme a roky att pokog da tak, yako gest uznane i prawem poctiwim mesta tohoto (ŽILINA 1663); Martin žadal gest nas, abychom ho tež za suseda a obbywatela spolu nasseho vznaly (S. ĽUPČA 1619); zlorečeny diable, vznag swe odsauzeny (AgS 1708); žádný nemá kázati, lečby byl k tomu od minystra generála za dostatečného vznaný (PrV 1767); to bol mrzky sjn, nebol hoden, abi ho za sina bol uznal (MiK 18. st)
5. čo spoznať, zistiť: niekde na lukna a korcze, inekdie na centy a ffunty rata, odkud pocžtar vznatj nemuože, yak mnoho bj tej brynze zustawalo (TRENČÍN 1616); roku Páne sedemdesátého devátého, uznal sem její (vdovine) srdce falešného (PV 1681); lépeg tehdy sem vznal gedným rázem wssecky odwrhnutj (SPa 1716); (Pálfy) uznal wrtkawost peniezy, že se lachko zakotulagu a nikdy spatky nedokotulagu (KT 1753); (Bože) zbaw nás falessného súdu, aby sme prawdu úznali (PK 1782)
6. čo pochvalne sa vyjadriť, oceniť niečo: nebilo by lito mich mozolu, kdy by (syn) aspon uznal starost mogu (KC 1791); -ávať ndk
1. k 1: iba p. Szmrecsany sam mogu kriwdu uznawal (LIPTOV 1765); Pane, kteri ssetko uznawass a skumass, ti wiss, w gakeg nedostatečnosti som (ET 18. st)
2. k 2: vznawass welikost hrychu tweho a zle swedomi tebe hrizie (BAg 1585); y to vznawam, ze (drábi) syrotam nevkrywdia, ga rozkaz pansky vykonaty sem musel (SKLABIŇA 1601); gest to muog nedostatek, snadt sem pomylyl v kalkolowany a v tom vznawam, ze pan skody nema (ŠTIAVNIČKA 1604); naposledy y Mahomet uznáwa, ze Kristus mnohe dywy čynil (PP 1734); za casuw Pliniusa uznawali lekarowe, ze tristo choruob lidskich nachazy se, od kterych člowek zemriti nenadale može (MS 1758)
3. k 3: ya, Kasspar, za slussne uznawam, abych kssafft a poradek po sobe zanechal (ŽILINA 1561); my, vznawagycz sprawedliwu wiecz a zadost potrzebnu toho, sme gemu (Jurovi) odrykati nemohli (BÁNOVCE n. B. 1567 KL); Krystus uznawal byti potrebne prostredek ustanowiti, skrze ktery by každy spasenj sobe applicowal (SP 1696); kdy tuto mast užjwati chceš, tedy polož na misu gak mnoho na gedenkrat dosti uznawaš, nech se rozpusti (RT 17. st); damno: za winného a trestánj hodného uznáwám (WU 1750); za potrebu uznawáme, maličko slowý spusob trestu francuzského pripomenuti (LPo 18. st)
4. k 4: ponewadž w skutku buti tak dogisteno gest, město geho (Gašpara) oswobozuge a počty geho byti sprawedliwe vznawa (RUŽOMBEROK 1599); neuznawam any tebe za syna y nechcem te znat (PREŠOV 1666); (artikuly) prygjmame, uznawame, gym platnost dodawame a potwrzugeme (KREMNICA 1700); (páni) Ošprmon Janoš krofa nam za dedičneho pana instaluvali a nam prestavuvali, aby sme uznavali (ZUBÁK 1760 LP); ten púst Búh za práwý uznáwá, kdiž to, čo sebe utrhás, druhímu dáwás (BN 1790)
F. tak hrube ohlupil kniže tohoto sweta sektaruw, že gich nawesti mohol, aby žadneho za hlawu neuznawali (TP 1691) za vodcu
5. k 5: cognosco: poznawam, uznawam (VT 1648); gestly by nektery (majster) kupyl tele, gemuž by nebylo trech nedyel a uznawaly by dwa bratry, to gest tak, ten ma daty pokuty (CA 1698); agnosco: poznáwám, uznáwám (WU 1750); recognosco: zase poznáwám, uznáwám (KS 1763)
6. k 6: my to ze vši vdečnosti srdečne uznávame, že všedke krajinské slavne vrchnosti nám velmi užitečne a prospešné jsu (N. BOCA 1771 LP)
7. slovami prejavovať, priznávať, vyznávať: y za zhubene piwo mu moseli platit, swedek uznawa (JASENICA 1704); confiteor; wyznáwám, uznáwám (WU 1750); my, richtar y wssecka rada wiznawame a uznawame s timto nassim obligatorem, že sme wipožičsaly od paneg sto zlatich (S. ĽUPČA 1738); hreši techdi, kdo lže we spowedi buď zapíragíce, čo učinil, buď uznáwagíce, čo neučiňil (BN 1796); -vávať frekv k 5: recognoscere: vznáwáwati (PD 18. st); uznať sa dk priznať sa, vyznať sa: (Šoldra) tak tež na mukach vznall se bity zboynikom (B. ŠTIAVNICA 1614); sa mu fatens zaprisahal, že geho nazradi, a tak sa uznal Jano Katrinecz, že gedna truhlicza penezy ge unho (JASENICA 1704); za ňehodneho se uznag mluwit geho (Božie) meno (GV 1755); suseda uzna winu a bude prosit za odpussteni a uzna se pred tebu, že ona to len z prchliwosti, hnewu mluwila (MK 18. st); -ávať sa ndk: Oršula welice tagi a kradežj se neuznawa (JELŠAVA 1743); uznáwam se člowekem krechkim bitj, ke wssemu zlemu schopnim (KT 1753); ga se neuznawam podlužny byti takowu (reštanciu) wyplatiti (S. ĽUPČA 1784)

uznať_1 uznať uznať_2 uznať

Zvukové nahrávky niektorých slov

či kráľovský sudca uzná si le prévôt acceptera
musel uznať, že seržant il dut avouer que le sergent
umelec to musí uznať artiste en doit convenir
uznáš mi, že sa tu me permettras de
uznať, že nový kapitán bien reconnaître que le nouveau capitaine
uznať, že príroda je reconnaître que la nature est
uznať, že to bol en convenir, c'était
uznať, že tých niekoľko convenir que les quelques
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu