Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uviesť uvedie uvedú uviedol dok.

1. usmerniť pri príchode, priviesť, voviesť: u. návštevníkov na miesta

2. umožniť, sprostredkovať vstup: u. snúbenicu do rodiny

3. oboznámiť, zasvätiť: u. žiakov do sveta hudby

4. stať sa podnetom nejakej činnosti, (zmeny) stavu ap.: u. stroj do chodu, u. vec do poriadku dať; u. prítomných do rozpakov

5. umožniť zavedenie niečoho: u. platidlá do obehu; u. nové poznatky do praxe

6. predstaviť (na scéne), zaradiť do programu, predviesť: v divadle u-li novú hru, u. reláciu v televízii

7. poskytnúť údaje, informáciu ap., povedať, udať: u. príklady, fakty vymenovať; nič neu-l na svoju obranu; z u-eného vyplýva takýto záver

8. (slávnostne) inštalovať (význ. 3): u. rektora do funkcie

□ u. dôvod zdôvodniť

● u. na pravú mieru opraviť;

nedok. uvádzať -a

// uviesť sa začať činnosť; predstaviť sa: dobre sa u. v práci;

nedok. uvádzať sa

uviesť sa uvedie sa uvedú sa uveď sa! uviedol sa uviedla sa uvedúc sa uvedenie sa dok.

uviesť uvedie uvedú uveď! uviedol uviedla uvedúc uvedený uvedenie dok.

uvádzať¹, -a, -ajú (zastar. i uvodiť, -í, -ia) nedok.

1. (koho, koho kam) viesť niekoho pri príchode niekam, usmerňovať niečí vstup, príchod niekam, privádzať: uvádzač uvádza návštevníkov kina, divadla, koncertu (na miesta); [Chcel by si] stáť pri vchode do tanečného kola a uvádzať dámy. (Kuk.) [Lokaji] uvádzali hostí do salóna. (Štef.) (Riaditeľ) uvádza nás najprv do sborovne. (Pláv.)

2. (koho kam) sprostredkovať, umožňovať niečí príchod, prístup niekam: u. niekoho do spoločnosti; u. dievčatá na (prvý) ples; Strýko uvádzal Michala aj do vysokých spoločností. (Al.)

3. (koho do čoho) udeľovať niekomu úrad, hodnosť, zverovať niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;

4. (koho do čoho) oboznamovať niekoho s niečím, zasväcovať niekoho do niečoho: u. (školskú) mládež do tajov prírody, okolitého sveta, vedy; Pani, rozohnená jeho záujmom, uvádza ho do čarovného divadelného sveta. (Letz) Mirko ohnivo a výrečne uvádzal priateľa do nových slovanských svetov. (Vaj.)

5. (koho, čo do čoho, kniž. i v čo) spôsobovať, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, privádzať: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do nadšenia, do úžasu, do zúrivosti, do zúfalstva, do pokušenia; u. stroj do pohybu, u. mechanizmus do chodu; u. niečo do súladu, do poriadku; Čo zub času zožral, [povesť] v súmernosť a v krásu uvodí (Dobš.); u. niečo na pravú mieru zmierňovať niečo nadsadené, zveličené, prehnané;

6. (čo kam) umožňovať, že sa niečo niekam dostane; zavádzať: u. novoty do života, u. niečo do praxe, u. platidlá do obehu; u. zákon do platnosti; Lipa uvádza do obchodu krásne ľudové výšivky. (Šolt.)

7. (čo) predstavovať, hrať (dramatické dielo); vysielať (rozhlasovú al. televíznu reláciu): v divadle uvádzajú novú hru; v rozhlase uvádzali symfonický koncert;

8. (čo, zried. i koho) udávať; menovať, vymenúvať; citovať: u. príčiny, dôvody; u. príklady, fakty; u. mená; u. niečo v texte, v článku, v knihe písať o niečom; u. niečo na svoju obhajobu, na svoju obranu pripomínať; Autor podrobne uvádza mnoho. dokumentárnych detailov. (Mráz) Môj muž uvádzal, čo všetko Tretina rozprával o ňom a o mne. (Bedn.) Ako príklad uvodí Rimanov, Kartágincov. (Vlč.)

9. (čo) začínať, otvárať; byť úvodom k niečomu: príhovorom redakcie sa uvádza nový ročník časopisu; opera sa uvádza predohrou; uvádzacia veta uvádza priamu reč;

dok. uviesť¹

|| uvádzať sa začínať účinkovať, začínať činnosť: Flórik bol namrzený, že musí habkať, koriť sa a uvádzať sa tak neslávne. (Jaš.);

dok. uviesť sa

uvádzať², -a, -ajú nedok. trochu zastar. (koho) podrobovať cirkevnému obradu (mladuchu al. ženu po pôrode), uskutočňovať úvod: u. šestonedieľku; Dočkal v kostole, kým sa skončí uvádzanie mladej nevesty. (Tim.);

dok. uviesť², uvedie, uvedú, uviedol

uviesť¹, uvedie, uvedú, uvedený, rozk. uveď, dok.

1. (koho, koho kam) usmerniť niečí vstup, príchod niekam, priviesť, voviesť: uvádzači uviedli návštevníkov kina, divadla (na miesta); Páni uviedli dámy [do kola]. (Kuk.) Uviedol Dušana do pracovne. (Tat.) Keď prišiel čas večere, uvedú Gáblikovci hostí do priestrannej panskej. (Ráz.)

2. (koho kam) sprostredkovať, umožniť niečí príchod, prístup niekam: [Julo] ho uviedol do spoločnosti Vlada Kalnického. (Urb.) Kto sa chce dostať s nimi do styku, musí mať niekoho, čo by ho do domu uviedol. (Zúb.) Moyzes uviedol [Hurbana v Chorvátsku] do kruhov politických dejateľov. (Vaj.)

3. (koho do čoho) udeliť niekomu úrad, hodnosť, zveriť niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;

4. (koho do čoho) oboznámiť niekoho s niečím, zasvätiť niekoho do niečoho: u. žiakov do tajov prírody, okolitého sveta; profesor uvedie poslucháčov (na prednáške) do problémov vedného odboru;

5. (koho, čo do čoho) spôsobiť, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, priviesť: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do úžasu, do zúrivosti, do nadšenia, do zúfalstva, do pokušenia; u. stroj do pohybu, u. továreň do chodu, do prevádzky; u. niečo do súladu; Trúfal som, že to uvediem sám do poriadku. (Kuk.) Človek uvedie krajinu do takého stavu čistoty, že cudzinec zhíkne vo vytržení. (Tat.); u. niečo na pravú mieru zmierniť niečo nadsadené, zveličené, prehnané; u. niečo do normálnych koľají priviesť do poriadku, do predošlého (normálneho) stavu;

6. (čo kam) umožniť, že sa niečo niekam dostane; zaviesť: u. niečo do života, do praxe; u. niečo do predaja; u. platidlá do obehu; uvedenie chorvátskeho jazyka do správy (Vaj.);

7. (čo) predstaviť (na scéne), predviesť, zahrať (dramatické al. hudobné dielo): u. nový film, novú hru; u. reláciu v rozhlase, v televízii; Nemeškal uviesť pôvodnú romantickú operu. (Vlč.)

8. (čo) udať; vymenovať; spomenúť; zacitovať: u. príčiny, dôvody; u. príklady, fakty; u. mená; Dovolím si uviesť niekoľko citátov na ukážku. (Tat.) Chcel čosi uviesť na adresu prednostu (Karv.) povedať; z toho, čo sme uviedli, (z uvedeného) vyplýva, že ... spojenia používané obyč. v článkoch, úvahách ap. pri zhrnovaní hlavných myšlienok;

9. (čo) začať, otvoriť; stať sa úvodom k niečomu: operu uviedli predohrou; redakčný článok uviedol nový ročník časopisu;

nedok. uvádzať¹

|| uviesť sa začať účinkovať, začať činnosť: nový pracovník (vedúci, riaditeľ) sa dobre (zle) uviedol;

nedok. uvádzať sa

uviesť² p. uvádzať²

uviesť dk
1. koho kam usmerniť niečí príchod, doviesť niekoho niekam: (janičiar) Zríniho do pokojíku jeho tam jestit uvedel, by ho každy videl (HP 1566); angele Lota do domu sweho uwedly (COB 17. st); (manžel) zmerzlého chudáka do člna wsadyl a do prybitku swého uwedl (PeP 1770); wjte li, že wás wzácná osoba nawsstjwj, uweďte gi do do neylepsj swetnice (RPM 1795); otec (syna) do laski otcowskeg prigal y do domu uwedel (MiK 18. st)
F. yaká tebe sem uwédla opowážliwost (PT 1778) ako si si dovolil sem prísť; roskoss ťe uwede k nemocy po ussy (GP 1782) veľmi ochorieš
2. koho sprostredkovať, umožniť niečí príchod, prístup: vweď w pocžett swatych wssech wernych wiwolenych (BAg 1585); po smrti, do wečné radosti, rač mne (Bože) vwésti (BK 1612); toho sobe krale wywoliss, ktery te do kralowstwj pekelneho uwede (SP 1696); ja wdala sem se za Jakuba a do statku moyho sem ho vwyedla (ŽIAR n. H. 1715); nasse obydleni w nebesych gest, tam uwedeni budu (spravodliví) skrze Krysta (GK 1779)
L. Kryste, genž za nás vmrel zagiste, račiž nás skrz té swátosti vwest do wečnw radosti (CC 1655) sprostredkuješ náš posmrtný vstup do neba
3. koho zveriť niekomu vykonávanie niečoho, inštalovať niekoho: tohože roku vwedeny gest do kaplanie ctyhodný muž Matthias Zarewucky (RUŽOMBEROK 1599); na geho mjsto muže se giny učitel uwesti (SP 1696); Sinka sme prepustily a na geho miesto Drewenak Iana do teho mlina uwedly (RAJEC 1737); nowa yatka gest wistawena a do neg gest uwedenj k nasseg hanbe prespolnj mesjar (CA 1754)
4. koho oboznámiť niekoho s niečím, zasvätiť niekoho do niečoho: aby nam pomohol (Boh) to ditatko do cirkwy krestianskeg uwest (AgS 1708); rodicowe zawazali se, že ho (Vojtecha) chcu do stawu duchowneho uwesti a k sluzbam Božim odewzdati (MS 1758); chcem ga w tento čas mogich pobožnich posluchačuw uwesty do sskoly oprawdiweg lasky (KP 18. st)
L. (Boh) gest wudce neomilnj, muže nas we wsseliku prawdu uwesty (CS 18. st) oboznámiť nás
5. koho, čo spôsobiť, že sa s niekým al. niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave: syn pana Sstekele gest wezneny a zadna gysta wyna na neho se vwesty nemuoze (S. VES 1591 E); pakli bich poctywy vrad w omil uwiedol, aby mi Pan Buch nedal sweho pozehnany (P. ĽUPČA 1654); bichom spusob dobry mezj společniki nassly a gich w rownost uwedly (BÁNOVCE n. B. 1664); toto wssecko skrze wucné katechýsmy bjwá wykonáné a w skutek vwedené (RW 1702) uskutočnené; zhressily ste proty swemu telu, ktere ste posskwernily, hanbu na sebe vwedly (AgS 1708); discordiam tollere: w swornost a w gednotu uwesti (WU 1750) zjednotiť; i mne tak (ľudia) nahovárali, ženiť se, radu dávali, do neštestia mne uvedli (PV 1761-81); diabel satanass chtegice čloweka do zufanj uwestj, milost bosku stenčuge (CS 18. st)
L. u. do zármutku, do žiaľu spôsobiť zármutok, žiaľ: matery plač a žalost učinim, wssetku rodinu do zarmutku uwedem (MiK 18. st); dobru noc, ditki zarmucene, do žalu welkeho pre mňa uwedene (Pie 18. st); u. v nič, na nič, na vniveč zničiť: aby buducne hory nespustately a na njcz vwedene nebyly, takowuto instructij od panstwy wydaty, yak nasleduge (TRENČÍN 1675); obiwatele mesta hned zbúrili a na wniweč uwédli klásster (VP 1764); zdaliz od teg powodnie, s kteru Buch cely swet trestal a v nič uwedel, zlost lidska se nerozmohla (s. l. 1770); sswagrowe byly na tho se wzaly, aby gich (ľudia z mestečka) v pratelstwij vwedly (ŽK 1561) spriatelili; mistr Nykasy bez pricziny chcze Greczia w dluziobu vwesti, kteremuzto nicz neny podluzien (D. NIVA 1562) obviniť z nezaplatenia dlhu; predne máss wssecky hrjchý, kteres učinil, w pamet uwesti (SK 1697) pripomenúť si; wezte, usmrtite-li mne, že krew newinnu na sebe uweďete (SP 1696) budete zodpovední za moju smrť; vwedly ste w zlu powest wssecku cyrkew tuto (AgS 1708) urobili ste jej zlú povesť: ga mám zbrog naproty mládeži, kterim mužu gi do smilstwa uwezty naučiť smilniť; nedeg se docela od trúchlywosti na zkazu uwesti zničiť (VP 1764); aby kterákolwek (žena) násylnu smrt na sobe uwede, takowa a obnaženim tyelem pred očy wssech predstawena byla spácha samovraždu; Balduin násylnost chtel gég (Márii) uwgést znásilniť (PeP 1770; 1771); ten, ktery ge oddaleny od sprawedliwosti krestanskeg, ten spokognym pokoge neda, ale gich zmuti a do nepokoge uwede (GK 1779) zapríčiní ich roztržku; Rimani rozbrog gegích (Židov) toliko w porádek uwedcti chceli (BN 1789) urovnať spor; (Boh) smrt wečnu na wssetkich uwedel (MiK 18. st) odsúdil na večné zatratenie
F. žaden swat nenj bezpecnj, ze se to gemu take pryhodit muže, že swu manželku, swe djte za žiwa do hrobu vwede (RPo 1790) prežije ich
6. komu čo povedať, oznámiť niekomu niečo: Mattiass Halgass w znamost mi vwedl skrze psany swe, zieby dluh ten mne naležite sprawil (U. BROD 1598); pred Wassu Milost predstupicze w znamost vwesti gsme chtely (BÁNOVCE n. B. 1633 E) verejne oznámiť; mury zametske, kde bi widel, žebi se ruczaly, ma take w znamost uwiest (TRENČÍN 1675 E); yestli by ktereho (majstra) Buh skrze časnu smrt s tohoto sweta powolaty račzil, abj dalo se znat wčas panu cechmistrowj, ktery to wssem mistrum w znamost uwede (CA 1696); on chcze dobrowolne poddaty statek, ponewadž w vmisl uwiedol, že se chcze w Hladomery osadity (ŽIAR n. H. 1715); uwiedol gsem pred poctiwj urad nektere lazikj, slobodne od predkuw meg manzelkj zalozene (MARTIN 1734); rozkazal kral Aphenesowi, abi uwedel, že synuw yzraelskich, na kterichz bi nebila zadna posskwrna, abi mohli stati w palaci kralowskem (MS 1758)
F. ga pak musim tobe zde na pamet uwesti, aby si twug umisl obratil na vitriol (OCh 17. st) pripomenúť
7. adm čo urobiť prevod niečoho na niekoho, previesť: prosym, aby ste ten stateček w chotari mestskem mnie a synom mym do ruku vwedli (B. BYSTRICA 1610); co se teg role dotiče, aby pan richtar, komu by prinaležela, tomu w ruce gi uwedl (NIŽNÁ 1635); tuto luku dowolugeme Geho Milosti czastky nasse wiplatit a k swemu uziwanj uwest (SKALICA 1714);
8. čo písomne zachytiť, zapísať niečo: rozssafna opatrnost mudrich lidy winalezla, aby ty weczy, genž magj wečne trwaty, listownim stwrzenym w pamet buduczy bily uwediene (CA 1579); toto pak dokonany pro lepssy gistotu ruku danim potwrdily a do meskich knich vwestj powolilj (ŽILINA 1658); trepare stawati sa bude, na kteru drewo z obecneg hory sa wezme, co panj directorowga do actu uvedu (FOLKUŠOVÁ 1766 E); gá to, co gsme giž rozmluwali o prostredcých k poznánj prawého náboženstwj, gsem na papjr vwedl (FP 1744); nech gméno twé vwedeno bude w počet swátých (SRo 1766)
L. v naši bide utikali sme se k slavnej stolici, aby nas z našimi panmy porovnala a do poradku dobreho uvedla (V. BOROVÉ 1775 LP) zmierila spor; Wasse Oswjcenost puwodem toho gest, aby táto kniha pro obecné dobré w slowensku reč byla vwedena (ZK 1778) preložená do slovenčiny u. do poriadku náležite usporiadať: počty sve penežite aby (úradník) zepsal a v dobry poradek uveduc, nam k rukam odevzdal (VRŠATEC 1683 U2); obeczne weczy do dobreho a chwalitebneho poradku uwesty, na tento dobrowolny kompromis sme wessly (DRIETOMA 1698); počti swe hned pri nowem roku ma (úradník) sprawit, zepsat, w dobri poradek uwesty a mne odewzdat (NITRA 1718); poznamenane hory nasse, ktere magu bit slobodne, uwedene gsu do nasledugiciho poradku (S. ĽUPČA 1779)
9. čo nahradiť niečo niečím iným, zameniť: gestli by se prjhodilo od celého zlomek odbjrati, wypugč gedno celé od summy celých, to wypugčené celé vweď w zlomek; teto (peniaze) vweď na zlaté (LU 1775); magstrstuk z remeslem se srovnávagjcý, né však nakladný, nybrž užjtečný a ktery by se lehko na penjze uvedl; paklibi po zemrelem tovarišovi netzo šatu pozustalo, takove tovariši starši na penizé uvedu (CA 1777; 1798 E)
10. koho, čo vedením dopraviť na iné miesto, odviesť niekoho, niečo: ktoz gednoho czlowieka obzalowaneho bez prawi wezme swu moczy a z prawa odwede a bude-li w tom iat, tehdy gma vtrpieti iako y ten, koho vwdel (ŽK 1473); Jano vszkoczyl z byttkj z gednym mladjm Turkom a gedneho byeleho kone vwedol (ZVOLEN 1575); žid se domnywa, že Mesiass prygde a uwede ho naspatek k zemy Kananegskeg (BV 1652); ony (Králikovci) toho (koňa) uwiedly do Bystrice predaty (SLATINKA n. B. 1676); Puchléria sebu dywku uwyedla (PeP 1771)
11. čo postarať sa o realizovanie, zaviesť niečo: we wecech wogenských byli nowé porádky včinené, ale gen roku 1730 vwedené (SH 1786); u. sa dk spôsobiť, že sa niekto ocitne v nejakej situácii, dostať sa: subeo: w nebezpečenstwj se uwesti (WU 1775)
F. bodag by y do propastj pekélneg se (opilci) neuwedli (MP 1718) nezapríčinili si večné zatratenie