uvedomelý príd.
1. správne hodnotiaci skupinové, národné ap. záujmy a príslušnosť k istej skupine, národu ap.: demokraticky, národne u.; u-á mládež; u. vzťah k histórii
2. smerujúci k istému cieľu, vedomý si svojho poslania: u. postoj; u-é rodičovstvo;
uvedomelo, uvedomele prísl.;
uvedomelosť -i ž.
uvedomelosť -ti ž.
1. majúci vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku; triedne, politicky, národne ap. prebudený; presvedčený: národne, politicky, triedne u.; u. Slovák, Čech; synkovia uvedomelých slovenských otcov (Vaj.); Strýčko, čo je to socialista? — Uvedomelý robotník, organizovaný v strane. (Zúb.)
2. uvedomujúci si svoje poslanie, svoju úlohu, svoj význam; smerujúci k určitému, pevnému cieľu: u-í budovatelia komunizmu; uvedomelá, plánovitá práca; uvedomelý triedny boj (Mráz); uvedomelá revolučná činnosť (í. Hruš.);
3. trochu zastar. uvedomený, vedomý: uvedomelá ľudská vôľa (Chorv.); Objektivita Kukučínovho umenia je uvedomelá. (Krčm.);
uvedomele prísl. s presvedčením: u. sa hlásiť k niečomu;
uvedomelosť, -ti ž. vlastnosť niekoho uvedomelého; (triedne, politické, národné) prebudenie; presvedčenie