uvaliť -ľ! dok. kniž.
1. privodiť (niečo nepríjemné): u. hanbu na rodinu
2. uložiť ako povinnosť: u. dane na poplatníkov;
nedok. uvaľovať
uvaliť -lí -lia uvaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
uvaliť, -í, -ia, rozk. uvaľ dok.
1. (čo na koho, na čo; koho do čoho) spôsobiť niekomu niečo; uvrhnúť niekoho do niečoho; privolať niečo na niekoho: u. hanbu, posmech na niekoho; u. ťarchu, bremeno na niekoho (na plecia niekoho); u. potupu na rodinu (Taj.); u. vinu na niekoho obviniť ho; u. kliatbu na niekoho dať niekoho do kliatby; u. niekoho do biedy, do záhuby; O zdravie som ju [ženu] pripravil, do choroby uvalil. (Taj.) Vedel, čo znamená uvaliť na seba hnev najmocnejšieho činiteľa. (Zúb.) Veľkú starosť ste uvalili na moju hlavu. (Barč)
2. (čo na koho, na čo) uložiť niekomu niečo ako povinnosť, trest ap. (obyč. na základe úradného rozhodnutia): u. trest, väzbu na niekoho; u. dane na niekoho; u. clo na niečo; Na hostinec treba uvaliť národnú správu. (Fr. Kráľ);
nedok. uvaľovať, -uje, -ujú
uvaliť dk čo 1. privodiť (niečo nepríjemné): zle meno od zemanow a od ginych lidy uwality smeli (TRENČÍN 1589); ked ony na mna (hanbu) uwalugu, y ga uwaljm (KRUPINA 1694); (Bože) pretrhny wzteklost djablowu, tak žaden na mogj hlawu neuwaly muku (KK 1709); s takowu nahlosti hledic na jineho podezreni uwalit, sama (Angláda) do podezrení upadla (LPo 18. st); človek uvalil na sebe zlorečeni, pokutu, zatraceni (SS 18. st) 2. uložiť niečo ako povinnosť, trest: obawati se gest, aby rok po rocze na mesta (taxa) uwalena nebyla (B. BYSTRICA 1610); chce Buh uwaljty gjne pokutj (PoP 1723-24); Buh pokutu na neho (hriešnika) uwali a trestati geho bude (BATIZOVCE 1760) L. dryačnjcy mnoho lidj uwalili giž do bjdy (RPM 1795) zapríčinili ich chudobu; uwal pečj twu na Hospodjna a duwer se mu, on te opatrj (CS 18. st) zver sa do jeho opatery; -ovať ndk 1. k 1: co se na nás giž ze wssech strán vwaluge rezkych rán (CC 1655); testis slyssal od sweg matery kdy dohowarala Fischeroweg, že taku hanbu uwaluge na swich gazdou, že ryekla dyewka, ked ony na mna uwalugu, y ga uwaljm (KRUPINA 1694); newjdime, co se na nas ze wssech stran uwaluge težkych ran (PoP 1723-24); takowý, který se gegjch (stoličných pánov) nad mjr wywýsseným roskazum nepoddáwagj, welike nesstesti na sebe uwalugj (STo 1783) 2. presúvať na niekoho zodpovednosť, zvaľovať: krestian uwaluge starost swu na Hospodina (SR 17. st); geden na druheho prjčinu nesstestj uwalowali (PT 1796); pokritec pričinu zleho uvaluge na toto y na ono (SS 18. st); uvaliť sa dk 1. valením sa dostať von, vyvaliť sa: ked powodyen prinde ngelen kde ge taze haty a priekopa, ale y mimo teg hatye tez, kde sa woda uwaly, wšade škodu roby (Z. PODHRADIE 1736) 2. zvaliť sa: nemocy gse na nas uwalily (RUŽOMBEROK 1776) ochoreli sme 3. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: Eleonora predkladala pred očy manželu swému a ginim prítomné nebezpečenstwy, do kterého gse uwalgá, gestly pohanum zdrawy swé zwergá (PeP 1771); uvaľovať sa ndk 1. k 2: žračuw wyna w nabezpečenstwy se uwaluge zdrawy (PT 1778) 2. valiť sa: burliwe wetry, kteri se tak silne uwalugi, že se kopce a hory do more pronassety budu (Le 1730); x. pren do nebezpečenstwy gse uwaluge wisse práwa podzbudeny duch (PT 1778) dostáva sa; krivdy na nas ubohych ze všech stran se uvaluju (PORUBA 18. st LP) doliehajú na nás