uviazať -že -žu dok.
1. viazaním upraviť (do istého tvaru): u. mašľu, kravatu, šatku; šnúrky u-né na uzol
2. viazaním pripevniť, priviazať: u. psa na reťaz, u. člnok
3. viazaním zhotoviť: u. kyticu
● expr. u. si niečo, niekoho na krk zaviniť si ťažkosti;
nedok. uväzovať
uväzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.
uväzovať p. uviazať
uviazať, -že, -žu dok.
1. (čo) vytvorením uzla al. slučky upevniť niečo niekde, na niečom: u. niečo na uzol, na dva uzly, na mašľu; u. si viazanku; u. (si) stužku, mašľu do vlasov, pod krk; u. si šnúrky na topánkach; na hlave šatôčka uviazaná na uzlík (Ondr.); servítky pod hrdlami, uviazané na zajačie ušká (Ráz.);
2. (čo, koho; čo, koho na čo, o čo) niečím (obyč. povrazom) pripojiť, pripevniť, priviazať niekam, niekde, k niečomu: u. psa na reťaz, u. koňa o strom; u. si batoh na chrbát; u. niečo o kôl, o stĺp; [Peniaze] kládol do vrecúška, uviazaného na krku na žinčičke. (Tim.) Keď príde krava na obed (z paše), uviažu ju a pracuje sa ďalej. (Ráz.) Keby som mal dcéru vydať za kulaka, radšej jej uviažem na krk mlynský kameň a utopím ju. (Tat.)
● u. si niečo (niekoho) na krk spôsobiť, zaviniť si starosti s niečím (s niekým); (neudržia ho, nevydrží, neobsedí), ani keby ho, čo by ho (na retiazku) uviazali za nijakých okolností, vôbec nie;
3. (čo) zviazať, zabaliť (obyč. do uzlíka, do batoha): Uviazala som si ho (plátno) do plachtičky a vzala na chrbát. (Janč.) Matka Hraškovi do plachtičky uviazala misu halušiek. (Dobš.);
nedok. uväzovať, -uje, ujú
uviazať dk 1. čo viazaním pripevniť, priviazať niečo: ktery pes na pole gde, ten ma vwazan byti, aby zadnemv nesskodil (ŽK 1473); bude znameny tento prowazek čerweny uwažess-li ho w okne (SK 1697); ssatečku zloženu, ktera by dolu stiskala a na to negaky haček uwazati (RT 17. st); lowas konye ku koritu, na kterem czesto na chleb zamjesene bilo, uwazal (P. BYSTRICA 1730); lepsseg bi gim bilo, že bi sobe radneg mlinski kamen na krk uwazali a do mora se hodili, nežli bi mali ginssich pohorssowati (MS 1758); hlapec, ktery 12 let ma, teš ho na lanc uviazali (ABOV 1783 LP) 2. čo viazaním zabaliť, zviazať niečo: na čuo sj tu zem do uzla uwiazala (KRUPINA 1744); wesmy zeleszek, uwasz do szatky jakeykolvek a nemocnemu pod hlavu (RO 18. st); krawencu malo do uzlička uwiazať (TCh 18. st) F. nema, do čeho by za babku soli mohl uwazati (SiN 1678) o chudobnom človekovi 3. koho, čo opatriť obväzom, obviazať niekoho, niečo: sa na teba nehnewam, ale sa hnewam na paholka, preto že ma nechcel uwyazaty a barbjeru ruku podal (s. l. 1683); gedinj samaritan rany geho (Krista) uwazal (Káz 18. st); Achyles wygel z boge a dal sobe ránu vwázati (HI 18. st) 4. koho viazaním spútať, poviazať niekoho: pakly ten nemocny nechtel by ležety a pokoge mity, uwaž mu ruky, at se upokogy (KLe 1740); uväzovať ndk k 1: (otec) uwazuge k winici oslátko swé (KB 1757); annecto: priwazugem, uwazugem (KS 1763); male dety, kdiž ptačka dostawagu, na cwernu ho za nohu uwazugu (MiK 18. st); k 3: (pastieri) stada nepasete, nemocnych nehogite, zlamane neuwazugete (COB 17. st); balbír rany uvazuje (Pie 18. st); -úvať frekv k 1: vincire solere: vwazúwati (PD 18. st); uviazať sa dk 1. priviazať sa: immisceri: vwázati se (PD 18. st) 2. vziať na seba záväzok, zaviazať sa: kto z nich chtiel se w to ffoytstwi vwazati (ŽILINA 1472 SČL); Jan gmiel dati a zaplatiti teg syrotie z tich statkuow, w kterez sie gest vwazal 76 zlatych (ŽK 1485); jestli by slavne mesto se do toho (záruky za mešťana) nechtelo vziati a uvazati, nech tí važni lide nam list do ruku daju (Z. SLATINA 1676 RaT)