Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uviesť uvedie uvedú uviedol dok.

1. usmerniť pri príchode, priviesť, voviesť: u. návštevníkov na miesta

2. umožniť, sprostredkovať vstup: u. snúbenicu do rodiny

3. oboznámiť, zasvätiť: u. žiakov do sveta hudby

4. stať sa podnetom nejakej činnosti, (zmeny) stavu ap.: u. stroj do chodu, u. vec do poriadku dať; u. prítomných do rozpakov

5. umožniť zavedenie niečoho: u. platidlá do obehu; u. nové poznatky do praxe

6. predstaviť (na scéne), zaradiť do programu, predviesť: v divadle u-li novú hru, u. reláciu v televízii

7. poskytnúť údaje, informáciu ap., povedať, udať: u. príklady, fakty vymenovať; nič neu-l na svoju obranu; z u-eného vyplýva takýto záver

8. (slávnostne) inštalovať (význ. 3): u. rektora do funkcie

□ u. dôvod zdôvodniť

● u. na pravú mieru opraviť;

nedok. uvádzať -a

// uviesť sa začať činnosť; predstaviť sa: dobre sa u. v práci;

nedok. uvádzať sa

uvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

uvádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

uvádzať¹, -a, -ajú (zastar. i uvodiť, -í, -ia) nedok.

1. (koho, koho kam) viesť niekoho pri príchode niekam, usmerňovať niečí vstup, príchod niekam, privádzať: uvádzač uvádza návštevníkov kina, divadla, koncertu (na miesta); [Chcel by si] stáť pri vchode do tanečného kola a uvádzať dámy. (Kuk.) [Lokaji] uvádzali hostí do salóna. (Štef.) (Riaditeľ) uvádza nás najprv do sborovne. (Pláv.)

2. (koho kam) sprostredkovať, umožňovať niečí príchod, prístup niekam: u. niekoho do spoločnosti; u. dievčatá na (prvý) ples; Strýko uvádzal Michala aj do vysokých spoločností. (Al.)

3. (koho do čoho) udeľovať niekomu úrad, hodnosť, zverovať niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;

4. (koho do čoho) oboznamovať niekoho s niečím, zasväcovať niekoho do niečoho: u. (školskú) mládež do tajov prírody, okolitého sveta, vedy; Pani, rozohnená jeho záujmom, uvádza ho do čarovného divadelného sveta. (Letz) Mirko ohnivo a výrečne uvádzal priateľa do nových slovanských svetov. (Vaj.)

5. (koho, čo do čoho, kniž. i v čo) spôsobovať, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, privádzať: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do nadšenia, do úžasu, do zúrivosti, do zúfalstva, do pokušenia; u. stroj do pohybu, u. mechanizmus do chodu; u. niečo do súladu, do poriadku; Čo zub času zožral, [povesť] v súmernosť a v krásu uvodí (Dobš.); u. niečo na pravú mieru zmierňovať niečo nadsadené, zveličené, prehnané;

6. (čo kam) umožňovať, že sa niečo niekam dostane; zavádzať: u. novoty do života, u. niečo do praxe, u. platidlá do obehu; u. zákon do platnosti; Lipa uvádza do obchodu krásne ľudové výšivky. (Šolt.)

7. (čo) predstavovať, hrať (dramatické dielo); vysielať (rozhlasovú al. televíznu reláciu): v divadle uvádzajú novú hru; v rozhlase uvádzali symfonický koncert;

8. (čo, zried. i koho) udávať; menovať, vymenúvať; citovať: u. príčiny, dôvody; u. príklady, fakty; u. mená; u. niečo v texte, v článku, v knihe písať o niečom; u. niečo na svoju obhajobu, na svoju obranu pripomínať; Autor podrobne uvádza mnoho. dokumentárnych detailov. (Mráz) Môj muž uvádzal, čo všetko Tretina rozprával o ňom a o mne. (Bedn.) Ako príklad uvodí Rimanov, Kartágincov. (Vlč.)

9. (čo) začínať, otvárať; byť úvodom k niečomu: príhovorom redakcie sa uvádza nový ročník časopisu; opera sa uvádza predohrou; uvádzacia veta uvádza priamu reč;

dok. uviesť¹

|| uvádzať sa začínať účinkovať, začínať činnosť: Flórik bol namrzený, že musí habkať, koriť sa a uvádzať sa tak neslávne. (Jaš.);

dok. uviesť sa

uvádzať², -a, -ajú nedok. trochu zastar. (koho) podrobovať cirkevnému obradu (mladuchu al. ženu po pôrode), uskutočňovať úvod: u. šestonedieľku; Dočkal v kostole, kým sa skončí uvádzanie mladej nevesty. (Tim.);

dok. uviesť², uvedie, uvedú, uviedol

uviesť¹, uvedie, uvedú, uvedený, rozk. uveď, dok.

1. (koho, koho kam) usmerniť niečí vstup, príchod niekam, priviesť, voviesť: uvádzači uviedli návštevníkov kina, divadla (na miesta); Páni uviedli dámy [do kola]. (Kuk.) Uviedol Dušana do pracovne. (Tat.) Keď prišiel čas večere, uvedú Gáblikovci hostí do priestrannej panskej. (Ráz.)

2. (koho kam) sprostredkovať, umožniť niečí príchod, prístup niekam: [Julo] ho uviedol do spoločnosti Vlada Kalnického. (Urb.) Kto sa chce dostať s nimi do styku, musí mať niekoho, čo by ho do domu uviedol. (Zúb.) Moyzes uviedol [Hurbana v Chorvátsku] do kruhov politických dejateľov. (Vaj.)

3. (koho do čoho) udeliť niekomu úrad, hodnosť, zveriť niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;

4. (koho do čoho) oboznámiť niekoho s niečím, zasvätiť niekoho do niečoho: u. žiakov do tajov prírody, okolitého sveta; profesor uvedie poslucháčov (na prednáške) do problémov vedného odboru;

5. (koho, čo do čoho) spôsobiť, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, priviesť: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do úžasu, do zúrivosti, do nadšenia, do zúfalstva, do pokušenia; u. stroj do pohybu, u. továreň do chodu, do prevádzky; u. niečo do súladu; Trúfal som, že to uvediem sám do poriadku. (Kuk.) Človek uvedie krajinu do takého stavu čistoty, že cudzinec zhíkne vo vytržení. (Tat.); u. niečo na pravú mieru zmierniť niečo nadsadené, zveličené, prehnané; u. niečo do normálnych koľají priviesť do poriadku, do predošlého (normálneho) stavu;

6. (čo kam) umožniť, že sa niečo niekam dostane; zaviesť: u. niečo do života, do praxe; u. niečo do predaja; u. platidlá do obehu; uvedenie chorvátskeho jazyka do správy (Vaj.);

7. (čo) predstaviť (na scéne), predviesť, zahrať (dramatické al. hudobné dielo): u. nový film, novú hru; u. reláciu v rozhlase, v televízii; Nemeškal uviesť pôvodnú romantickú operu. (Vlč.)

8. (čo) udať; vymenovať; spomenúť; zacitovať: u. príčiny, dôvody; u. príklady, fakty; u. mená; Dovolím si uviesť niekoľko citátov na ukážku. (Tat.) Chcel čosi uviesť na adresu prednostu (Karv.) povedať; z toho, čo sme uviedli, (z uvedeného) vyplýva, že ... spojenia používané obyč. v článkoch, úvahách ap. pri zhrnovaní hlavných myšlienok;

9. (čo) začať, otvoriť; stať sa úvodom k niečomu: operu uviedli predohrou; redakčný článok uviedol nový ročník časopisu;

nedok. uvádzať¹

|| uviesť sa začať účinkovať, začať činnosť: nový pracovník (vedúci, riaditeľ) sa dobre (zle) uviedol;

nedok. uvádzať sa

uvodiť p. uvádzať

uvádzať ndk
1. koho sprostredkovať, umožňovať niečí prístup, príchod: dňes Kristus z rozličními ceremóniámi bil uwáďan do Gerusalema (BN 1796)
2. koho udeľovať niekomu úrad, zverovať niekomu vykonávanie niečoho, inštalovať: hrissných, nerádných invitugj, zhromažďugj, do far swogich uwázegj (Tr 1728); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750)
3. koho oboznamovať niekoho s niečím, zasväcovať niekoho do niečoho: wždy geden drúhému včenj krestianske, gakžto do rukuw vwádzal a odewzdáwal (RW 1702)
4. koho, čo spôsobovať, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, privádzať: Samuell sprodal Mattegy poul domu a to na weky, zadneho sobe prawa nepozustawugicz, nez w uzitek Mattege y geho potomky vwazegicze (P. ĽUPČA 1585); začni k dobremu poradku dňes žiwot uwadzat (GŠ 1758); ku gakemu hrychu ťe uwadzagu te twoge nachilnosti (CD 18. st)
L. čokoliw ge w nas zburene, (zdržanlivosť) w poradek uwádza (GV 1755) náležite usporiadáva; slowo na krestianstwo ohawnost uwaza (SlK 1766-80) potupuje u. v, na pamäť pripomínať: tuto budem w pamet uwadzat a na swetlo prednassat sw. Wawrinca (MS 1758); gestly ty diabel sskodywu hanbu na pamet uwada pred spowedu (MiK 18. st)
F. on nicz nezadržuge, co by hned nerozdal chudým, welmy zužugjce a na malo uwadagjce dum swug (ŽA 1732) u. v, na nič ničiť niečo: straniva porgadok konskich, kterge tegze krčmy duchodky w ničs uwazaly, abi i to naprawit sa račilo (S. ĽUPČA 1730); (sluha) swú magetnost na nic uwádj (VP 1764); (Židia) poznowe križugice Syna Božiho, w posmech ho uwadzagu (MS 1749) vysmievajú sa mu
5. koho podrobovať cirkevnému obradu niekoho, uskutočňovať úvod: svú tam (farári) vikonajíc pobožnosť, ješťe včerajšú mladoženicu musili uvádzaťi, nebo k temu ona prislúchala chrámu (BR 1785)
6. čo povedať; citovať niečo: slowička tito že wssech ss. ewangelistuw sam gedinj Mathuss uwadza (DuM 1718); zdaliž ty sam, wiss uwedeneg reči, Luthera oswečuwánj toto neuwadzass (DuH 1723); wlisťe 79 ďábla ze sna powstanúcího a takto mlúwícího, uwáďáťe (BA 1789)
F. nasleduge slowem y to, co ty skrze zuby uwadzass (DuH 1723) neochotne hovoríš