utilitarizmus -mu m. kniž. úsilie, ktorého cieľom je dosiahnutie úžitku; prospechárstvo;
utilitarista -u m. kto uplatňuje toto úsilie;
utilitaristka -y -tiek ž.;
utilitaristický príd.;
utilitaristicky prísl.
utilitarizmus [-t-] -mu m.
utilitarizmus -mu m. ‹l›
1. princíp hodnotenia javov z hľadiska ich užitočnosti, t. j. možnosti slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie zvoleného cieľa; filoz. smer zastúpený najmä v anglosaskom myslení, podľa ktorého je základom ľudskej morálky zreteľ na bezprostredný prospech
2. kniž. názor, ktorý určuje cieľ konania podľa vlastného úžitku, prospechárstvo
utilitarizmus, utilitárnosť p. vypočítavosť
vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo
utilitarizmus [vysl. uty-], -mu m.
1. snaha ťažiť zo všetkého vo svoj prospech, prospechárstvo: národný u. (Mráz); sociálny u. (Tat.); povzniesť sa nad úroveň všednosti a utilitarizmu (Vaj.);
2. filoz. idealistický smer, podľa ktorého základom ľudskej morálky je osobný úžitok;
utilitarista, -u m.
1. prospechár;
2. stúpenec utilitarizmu;
utilitaristický príd.
1. prospechársky: u-é tendencie;
2. vlastný filozofickému utilitarizmu: u. individualizmus (I. Hruš.);
utilitaristicky prísl.: chápať, posudzovať niečo u. prospechársky